Ak nie si ekonóm, nepochopíš!

Príbeh o láskyplnej Čiapočke s červeným odtieňom pozná každý, kto sa už aspoň raz ocitol v predškolskom veku. Dievčatko chodievalo k babičke s košíčkom naplneným koláčmi a fľašami dobre vychladeného “čaju“. Ani nepriaznivé meteorologické predpovede ju neodrádzali, aby sa vyfintila dočervena, schytila košíček s fajnovými pochutinami, v hlbokom lese zodpovedala na zvedavé otázky starého vlka a brázdila chodníček až k starenke.

Ako čas plynul, Čiapočke to pomaly, ale dozaista začalo ťahať na šestnásť i musela sa rozhodnúť, čím sa chce v budúcnosti (pri)živiť. Jej štíhle nohy zastali predo dvermi strednej odbornej školy s ekonomickým zameraním. Študentka postupom času nadobúdala vedomosti, na základe ktorých dospela k jasnému záveru: „Rodina, nerodina za služby sa platiť musí!“ Odvtedy mesiac čo mesiac vyhotovovala babičke účtovný doklad zachytávajúci ich výmenný vzťah, ktorý vznikol dodaním tovaru (pokrmov, nápojov) i poskytnutím služieb (pečenie, varenie a donáška až do chalúpky). Keďže babička obľubovala rôzne adrenalínové športy, míňala svoj starobný dôchodok na skafandre či gumipušky, Čiapočka bola nútená vystaviť babičke pred bežnou faktúrou doklad na uplatnenie peňažného nároku dodávateľa na zálohu voči odberateľovi, teda zálohovú faktúru. Vtedy ešte Čiapočka netušila, aká mazaná je jej stará mama. Tá poctila svoju vnučku reklamáciou tovaru, pretože v koláčoch bolo málo tuzemského umu. A tak Čiapočka voľky-nevoľky pripravila dobropis, ktorým sa uplatnil babičkin nárok na vrátenie peňazí.

Ako to už v rozprávkach býva, všetko sa na dobré obráti. Hlavné hrdinky tohto príbehu napokon skoncovali s účtovníctvom, ktoré zo dňa na deň pokazilo ich dobrosrdečné charaktery.

Tatiana Kovalčinová