Aj vôna lieči

 

Vône sprevádzajú človeka od počiatkov jeho existencie. Ľudia vedeli rýchlo zistiť, že vône pôsobia blahodárne na ich zmysly. Mohli vyvolávať dobrú náladu, radosť dodávali im energiu alebo tlmili bolesť.
 
Vydymovanie chorého tvorilo významnú súčasť liečebnej terapie. Chorý človek vtedy hľadal blízkosť božstiev v chrámoch a posvätných hájoch a tiež navštevoval miesta, kde sa na počesť bohov zapaľovalo kadidlo, ktoré mohlo pôsobiť dezinfekčne a poddielať sa tak na liečbe choroby.
Jedným z vôbec najstarších lekárskych dokumentov, ktorý sa týka liečivých vlastností aromatických látok, je babylonská hlinená doštička z konca 3. tisícročia pred n. l. Obsahuje množstvo receptov rastlinného i  živočíšneho pôvodu. Babylončania používali hojivé obklady z harmančeku cibule, šalvie aj voňavé liečivá vyrobené z éterických olejov, ambry, pižma alebo šafranu. V starom Egypte zohrávali vonné látky veľkú úlohu a boli známe ich priaznivé účinky na človeka. Veľkú obľubu si získali vonné vrecúška s obsahom myrhy, kadidla, živice, santalového dreva benzoea, ktoré sa zavesili medzi šatstvo a bielizeň. Prevoňaná látka potom odpudzovala hmyz a parazity. Myrhu, jalovcové plody, škoricu, galgan žuvali ľudia v podobe pastiliek, aby udržiavali v čistote a zdraví ústa a zuby a aby bol ich dych voňavý. Slávu si získali rôzne voňavé masti z obdobia egyptských faraónov, ktoré sa používali na utíšenie bolesti a tiež na balzamovanie mŕtvych. Toto dávnoveké umenie sa doviedlo k dokonalosti bohužiaľ, tak ako mnohé iné disciplíny čiastočne upadlo do zabudnutia. V Egypte sa zrodila jedna z najstarších a najúčinnejších liečebných herbálnych metód nazvaná aromaterapia, t.j. liečba voňami. Vtedajší lekári verili, že voňa z kvetov, listov, koreňov, živice, rastlinných extraktov, dym z určitých sparovaných bylín a pary z varených rastlín pôsobia priaznivo na ľudský  organizmus. Výberom a použitím éterických olejov dosahovali harmóniu medzi telom duchom a prírodou. Elixíry života
Poznatky egyptských liečiteľov prevzala rímska medicína. Blahodárne liečebné účinky rôznych vôní využívali lekári pri rôznych chorobách, najmä tých, ktoré akosi súviseli s nervovou sústavou. Gaius Plinius vo svojom slávnom diele "Naturalis historia" uvádza dokonca 84 liekov z ruty a 25 z rôznych odrôd mäty  (používali sa ako povzbudzujúce prostriedky), 41 z kosatca, 32 z ruží, 21 z ľalií a 17 z fialiek. V stredoveku sa liečiteľstvo zameralo najmä na prípravu rôznych elixírov života a mladosti, afrodiziák, nápojov lásky, zázračných voňavých mastí.
Z pohľadu dezinfekcie zohralo dôležitú úlohu kadidlo a rôzne zadymovacie praktiky. Vhodne kombinované byliny vydávali dym, ktorý veľmi účinne zbavoval prostredie choroboplodných zárodkov. Aký to malo v kostoloch zaplnených ľuďmi, ktorí toho o hygiene veľa nevedeli a trpeli infekčnými chorobami, význam, si vie každý dobre predstaviť. Veľkú úlohu v tomto historickom období zohrali učení mnísi, ktorí za múrmi kláštorov skúmali liečivú silu vonných olejov. Predovšetkým rozšírili poznatky o fyziologických účinkoch  aromatických bylín.
V 9. storočí nastalo zásluhou Arabov znovuzrodenie egyptskej a gréckej prírodovedy. Od 13. storočia sa s obľubou používajú destilované aromatické vody ako všestranné liečivá. Pri výskyte morových nákaz nadobúdali význam vonné očistné esencie. Lekári pri epidémiách nosili masky s dlhými dutými nosmi, do ktorých vkladali chumáče látky napustené voňavými látkami. Záujem o aromatické látky vzrástol najmä v renesancii vďaka alchymistom. Tí využili destilačné postupy nielen na separáciu rôznych zlúčenín, ale aj vonných esencií. Devätnáste storočia znamenalo  úpadok pre všetky formy rastlinnej terapie. Vtedy medzi učencami prevládal názor, že perspektívnejšie sú syntetické látky, vyrábané vo fabrikách, než samotné prírodné produkty.

Rozkvet aromaterapie
Začiatkom tohto storočia niektorí vedci začali preskúmavať staré liečebné praktiky, ktoré arogantne zavrhli ich predchodcovia. Značný záujem u nich vzbudilo najmä inhalačné využívanie liečivých rastlín, resp. éterických olejov. Pre túto terapeutickú metódu sa v západných štátoch zaviedol názov "aromaterapia" (termín prvý raz použil francúzsky chemik M. Gattefosse). Liečivé vlastnosti aromaterapie pôsobia na obranný systém celeho organizmu. Aromaterapia zlepšuje duševný stav, obohacuje vnútorný život, odstraňuje príčinu choroby. Aromaterapia využíva liečivé vlastnosti rastlín resp. ich obsahových látok, medzi ktoré sa - zaraďujú rôzne alkoholy, aldehydy, ketony, estery, fenoly, terpény a iné. Tieto obsahové látky pôsobia stimulačne, iné upokojujú, alebo dokonca majú výrazný vplyv na myseľ.
Až donedávna sa nevedelo, prečo éterické oleje takto účinkujú. Štúdie potvrdili, že citrónový olej, ktorý je dobre známy svojím prečisťujúcim účinkom na pľúca, funguje najlepšie v určitom zriedení. To viedlo k teórii, že mnohé vonné častice sú ionty a že ich liečebný efekt  sa podobá účinku iontovej terapie.
 
Podľa súčasného členenia sa aromaterapia delí na štyri podskupiny:
 
* Estetická aromaterapia je už dlhší čas používaná v Anglicku. Používa vonné silice v kombinácii s jemnou masážou
Medicínsko-klinická aromaterapia lieči vážne ochorenia vonnými silicami vzhľadom na ich antibakteriálne alebo liečebné účinky. Vznikla pôvodne vo Francúzsku. Niektoré vonné látky by sa mohli použiť v nemocničnom prostredí pri potláčaní sekundárnych bakteriálnych nákaz
Psychoaromaterpia má značný význam pri masážach. Masáže za použitia éterických silíc potláčajú stresy a prispievajú k prevencii chorôb vyvolaných stresovými stavmi
Holistická aromaterapia kombinuje poznatky a metódy používané pri medicínsko - klinickej a psychoaromaterapii. Zdôrazňuje skôr docielenie úľavy u chorého než vlastnú terapiu.

Nie je to šarlatánstvo
Postupne sa zhromaždilo veľké množstvo vedeckých informácií, ktoré sa opierali o exaktné experimenty. Pokusy napríklad jednoznačne dokázali, že vôňa muškátového orieška znižuje systolický krvný tlak, jazmín má výrazné centrálne stimulačné účinky, zatiaľčo levanduľová silica má upokojujúce účinky. Silice mäty  piepornej pôsobia na oblasť bdelosti. Obsahové látky šalvie zasa priaznivo upravujú narušený menštruačný cyklus.
Aromaterapia sa už prakticky používa v Kanade u pacientov v pokročilých štádiách rakoviny alebo AIDS, ktorým dokázateľne prináša úľavu a uľahčuje zvyšok života. Niektorí psychoanalytici, ako napríklad  francúzsky lekár Andre Virel, používali vôňu na vybavenie spomienok hlboko skrytých v podvedomí rovnakým spôsobom, ako muzikoterapeuti využívajú hudbu na vybavenie zabudnulých asociácií. (pr)