Adriana Macháčová: Niekto ako ty

ADRIANA MACHÁČOVÁ vo svojej tvorbe analyzuje zložité medziľudské vzťahy a povrchnosti, akými dnešná, čoraz viac virtuálna doba žije. Poukazuje na paradoxy a hĺbku hodnotového rebríčka, dôležitosť lásky a porozumenia nielen v rodine, ale aj v priateľstve. Medzi jej najväčšie bestsellery patria knihy Keď láska zabíja (2016), A teraz ma pobozkaj (2017) a Milujem tvoje lži (2018). Knihy Adriany Macháčovej vychádzajú aj v českom a nemeckom preklade.

V psychologickom príbehu Niekto ako ty rieši Adriana Macháčová kolízne situácie skupinky priateliek, ľú­bostné vzťahy, šťastné chvíle, ale aj vypäté emočné drámy svojich hrdiniek.

Klára žije usporiadaným manželským životom. Túžba po zmene a ubíjajúca všednosť ju vrhne do milostného románika s Jakubom, synom jej priateľky Aleny. Pomer dospievajúceho chlapca a ženy v najlepších rokoch otrasie všetkými priateľmi. Jakubovi rodičia sú šokovaní. Chcú ochrániť syna, a tak s tými najlepšími úmyslami odhalia Klárinu neveru pred jej manželom. Nepredpokladali, že vzdorovitý tínedžer sa obráti proti nim a utečie z domu.
Bibiána žije s mužom o dvadsať rokov starším, ktorý jej poskytuje pocit bezpečia a pohod­lia. Všetko to, čo v detstve nepoznala. Lenže spoločné dni sú príliš krásne, aby trvali večne. Jurajova bývala manželka ťažko ochorie a Bibiána dostane strach, že sa jej muž k Marte zo súcitu vráti. Skrytá rivalita ju núti bojovať.

Zuzana sa zúfalo pokúša prekonať samotu a rozhodne sa vyhľadať svoju dávnu lásku. O Rasťovi sa dozvedá zvláštne veci. Novinky ju síce deprimujú, ale predsa len dávajú nádej, že raz môžu byť spolu.

Kapituluje Klára, zľakne sa zmeny, alebo sa jej podarí dostať manželstvo do starých, všedných koľají? A čo Jakub? Pochopí, že zrelá žena nie je nič preňho a vráti sa k vystrašeným rodičom? A čo Bibiána so Zuzanou? Prinesie ich odhodlanie zaslúžené ovocie? Jedno je však isté - pria­teľské putá štvorice hlavných hrdiniek prejdú ťažkou skúškou.

Ukážka z knihy Niekto ako ty:

Obrátim do seba pohár a vyprázdnim ho do dna. Znova pozriem do Petrových cudzích očí. Koľko urážlivých a hnusných viet som si od neho vypočula? V žilách mi pulzuje zlosť. Nezostanem mu nič dlžná! Aj za cenu rizika, že to budú moje posledné slová.
„Čo malo prísť, prišlo! Ibaže som podcenila risk. Hľadala som niekoho, kto by bol ako ty. Vlastne... ty si vlažný a chladný, takže asi nie. To ty by si mal byť ako on!“ Uškrniem sa. „Jakub vo mne prebudil niečo, čo som už roky necítila. Neľutujem, čo sa stalo, ľutujem len to, že to prasklo. Dlh je vyrovnaný!“ vyrieknem pevne, hoci mi je jasné, že tými vetami som nadobro pocho­vala náš vzťah. Je mi to jedno. Dúfam, že som Petra dostatočne ranila. Chcem, aby trpel tak, ako som trpela ja. Lenže pichľavé slová okolo neho iba preplávali. Ani toto mi nevyšlo! Prepotácam sa chodbou a vhupnem do lodičiek. Zoberiem kabelku, vhodím do nej mobil s kľúčmi od auta a vyjdem z bytu.
Opatrne schádzam schodiskom. Čakám, či Peter za mnou nevybehne, neschmatne ma za la­keť a nedotiahne nazad do bytu. Zastanem na podeste a dvihnem zrak. Nevidím ho ani nepo­čujem. Vôbec mu na mne nezáleží. Nechal ma odísť. Kedysi by mi to nedovolil.
Rozbehnem sa k autu, akoby ma niekto prenasledoval. Prenasleduje ma však iba Petrova mra­zivá veta: „Pre mňa za mňa sa zabi!“
Nechcem zomrieť, ale nemám chuť ani žiť. Aspoň nie takto. Bez Petra a bez dcéry. Nemám odvahu pozrieť na okná nášho bytu. Nie preto, že Petra uvidím, ale preto, že tam nebude...