Adaptácia detí do škôl

Cudzincov v školách na Slovensku pribúda. Pre jazykovú bariéru však deti často zostanú v triede „stratené“. Pri ich začlenení do kolektívu im pomáhajú nielen učitelia ale aj asistenti. Podľa školskej psychologičky hrajú dôležitú rolu aj samotní spolužiaci. Mali by ale dodržiavať niekoľko zásad.

Počet cudzincov stúpa. Pred vyše desiatimi rokmi chodilo do základných škôl asi 800 detí cudzincov, dnes je to už takmer 3700. Podľa štatistík ministerstva vnútra väčšina rodín prichádza práve z Ukrajiny , Srbska, Ruska a Vietnamu. Deti cudzincov, ktoré neovládajú ešte slovenčinu pribúda v slovenských triedach aj pre vojnu na Ukrajine. Od februára prišlo do škôl vyše 7600 žiakov z Ukrajiny. Ich začlenenie do triedy často nie je jednoduché. Podľa psychologičky závisí aj od toho za akých okolností na Slovensko prišli. „Ak dieťa malo možnosť sa rozlúčiť a nesie si so sebou niečo z pôvodného domova, niečo, čo mu domov môže pripomínať; ak zostalo v kontakte s ostatnými, ktorí museli zostať doma, prípadne ak má možnosť byť aj po príchode do novej krajiny v kontakte s komunitou detí z Ukrajiny, je pravdepodobné, že adaptácia na novú situáciu bude o niečo ľahšia. Napriek tomu by sme mali pripraviť deti v triede, že nový spolužiak nemusí na prejavovanú pomoc a ochotu z ich strany reagovať vždy pozitívne,“ vysvetlila školská psychologička Michaela Artemiou.

Pomáhajú rôzne aktivity

Na odstránenie jazykových bariér organizujú školy základné a rozširujúce kurzy štátneho jazyka, na ktoré má dieťa cudzinca nárok. V triede je to však náročnejšie. Deťom, ktoré neovládajú slovenčinu, no v triede vnímajú učivo, pomáhajú  nielen učitelia ale aj žiaci, aby sa začlenili do kolektívu. Pri vysvetľovaní učiva využívajú učitelia rôzne pomôcky, obrázky, hry. „Pomôže im to priblížiť témy, o ktorých sa v triede komunikuje, naučiť nové slová v pre nich novom jazyku. Veľkou pomocou môže byť komunikácia s využitím interaktívnych pomôcok alebo aktivít. Je dobré dopriať dieťaťu čas na aktivitu ale rovnako akceptovať jeho rozhodnutie momentálne nerozprávať, zároveň si ale overovať jeho porozumenie dianiu v triede, aby sa cítilo potrebné a začlenené,“ vysvetlila školská psychologička. Deťom, ktoré neovládajú cudzí jazyk je možné ponúknuť edukatívne či obrázkové hry, ide napríklad o pexeso, či rôzne karty. „Rozvíja krátkodobú pamäť, pozornosť a zároveň buduje slovnú zásobu. Podstatné je, aby sa rozvíjala u dieťaťa fantázia a schopnosť sa jasne vyjadrovať,“ uviedla Štěpánka Zoubková zo spoločnosti Piatnik.

Kľúčoví sú spolužiaci

Dôležitú rolu hrajú pri integrácii najmä spolužiaci. Podľa psychologičky by však mali byť na nového spolužiaka pripravení. „Najlepšie je, ak sú deti aspoň trochu pripravené a dostávajú aj psychologickú nielen pedagogickú podporu, a to nielen pred príchodom nového spolužiaka ale aj v adaptačnom období. Je dobré, ak si nemýlia výslovnosť mena, keď nové dieťa oslovujú a nekonfrontujú ho priamymi otázkami na prežité udalosti a tému vojny, ak o tom samé nie je pripravené a ochotné rozprávať; ak ho oslovia pridať sa k spoločným aktivitám a programu,“ vysvetlila Michaela Artemiou

Ako dlho to môže trvať?

Podľa školskej psychologičky je proces adaptácie na nové prostredie u každého individuálny. „Ak je náročný, je potrebné do procesu spolupráce zapojiť aj intenzívnejšie pomoc psychológa, respektíve iného odborníka,“ dodala školská psychologička.