Aby človek človeku nebol vlkom...

Žijeme v uponáhľanej dobe, nemáme na nič čas, ba dokonca občas sa nám zdá, že by sme mali ešte pridať, lebo nič nestíhame. Chceme všetko rýchlo a hneď. Nečakáme, lebo nemáme čas. Nemáme čas na svoju rodinu, partnerov, na deti, na priateľov, na seba už vôbec nie, stále sa niekam ponáhľame.Uponáhľanosť nám ovládla životy, ba dokonca aj posunula hodnoty.

Cestujete vlakom či autobusom a ste senior, dovoľujete si byť jednoducho len ženou, či nebodaj tehotnou ženou? V tom prípade sa pripravte na to, že vám nikto neuvoľní miesto, v prípade miestenky vás možno vyhodia z miesta, ak nie rovno z vlaku. Moja tehotná kamarátka uprednostňuje napriek tomu vlak, lebo šanca, že si vo svojom požehnanom stave sadne je väčšia vo vlaku, kým v autobuse takmer žiadna.

Vychádzate z obchodu? Nečakajte, že vám vchádzajúci dajú prednosť, aby ste opustili priestor a uvoľnili im miesto. Nie, nie, zvalcujú vás a navalia sa do obchodu prví. Ste žena a čakáte, že vám muž podrží dvere? Ale no! Kde to žijete, to sa dnes už nenosí. A ak sa vám to náhodou stane, obzeráte sa, či dotyčný muž nemá marťanské znaky.

Nedávno som cestovala vlakom a videla som, ako sa jeden starší pán pošmykol a spadol na peróne. Dav nastupujúcich a vystupujúcich ľudí ho takmer udupal. Nikto, skutočne nikto si ho nevšimol. Nevidela ho ani pani v kostýme od Chanela, ani pán s kufríkom v obleku od Alana Delona. Nikto. Až na jedného mladíka v čudesnom odeve líšiacom sa od ostatných, hrajúcom rastamanskými farbami, s účesom s podivným dreadmi a s ruksakom na pleci. Jediný z davu ho nielen videl, ale mu aj pomáhal vstať. Vari jeho inakosť v podobe dreadov a rastamanského odevu bola príčinou tej čarovnej vlastnosti s názvom ľudskosť? Nech to bolo čokoľvek, fakt je, že bol jediný z davu. Jediný, komu záležalo na druhom človeku.

Čo vedie ľudí k ľahostajnosti? Sme tak zamestnaní sebou a svojimi problémami, že nám neostáva čas ani miesto pre iných? Mnoho ľudí žije osamelo, ale je mnoho takých, čo žijú medzi ľuďmi a nie sú sami, no napriek tomu sa cítia osamelo. Prichádzajúce depresie a stavy melanchólie sú na dennom poriadku. Človek je tvor spoločenský a od prírody mu je dané, aby vyhľadával spoločnosť ľudí. Len by sme potrebovali obrodu vo vzťahoch. Aby človek človeku bol priateľom a nie vlkom. Ja našťastie ešte pár milých ľudí okolo seba mám. Prajem to aj Vám.

Mia