Abeceda zdravia

Vitamíny sú pre život nevyhnutné. Zodpovedajú za krásu pleti, vlasov, nechtov, zodpovedajú za vaše zdravie i náladu. Potrebujeme ich všetci, ale nie všetci vieme, ako, v akom množstve a kedy vitamíny užívať.
V roku 1996 uplynulo deväťdesiat rokov, čo doktor Hopkins zverejnil teóriu, že zvieratá nemôžu žiť zo stravy zloženej iba z tukov, sacharidov a bielkovín. Bol presvedčený o tom, že tkanivá rastlín a živočíchov, ktoré sú prirodzenou potravou zvierat a človeka, obsahujú ešte ďalšie látky nevyhnutné pre život. Na jej základe potom s doktorom  Funkom formulovali slávnu vitamínovú teóriu. Podarilo sa im odhaliť aj niektoré choroby, ktoré vznikajú z nedostatku vitamínov. Za nasledujúcich 90 rokov zhromaždili biochemici poznatky o funkcii a štruktúre pôvodných „funkových" vitamínov, ale tiež o ďalších látkach, ktoré Hopkins predpokladal. Patria sem napríklad mastné kyseliny, minerály alebo stopové prvky. Dnes už vieme veľa o funkcii a úlohe týchto látok v organizme a o chorobách, ktoré vznikajú z ich nedostatku, ale stále ešte nevieme dosť o optimálnych dávkach pre ľudský organizmus v súvislosti s jeho stavom v rôznych obdobiach.
Vieme však, že organizmus potrebuje všetky tieto látky odrazu, pretože spoločne tvoria akúsi reťaz, kde vypadnutie jedného článku by pokazilo všetko ostatné. Takisto vieme, že nedostatok esenciálnych látok je hlavným úskalím všetkých diét.

Človeku stačí pre život len veľmi málo energie, ktorú získava konzumáciou bielkovín, tukov a sacharidov, bez vitamínov a stopových prvkov však žiť nemôže. Potom už je jedno, či je prejavom ich nedostatku známa choroba alebo zatiaľ len syndróm, ako napríklad únava.

Dnes je na trhu množstvo rôznych preparátov a multipreparátov na doplnenie nevyhnutných látok. Pre orientáciu by bolo dobré poznať aspoň ich základné rozdelenie na lieky -farmaká a paramediká.
 Lieky kúpite len v lekárňach, podliehajú registrácii a môžete sa teda spoľahnúť, že údaj o zložení uvedený na obale je pravdivý.
Paramediká kúpite kdekoľvek, ale údaj o ich zložení väčšinou nie je zaručený. Lieky sú napr. Supradyn alebo Vitiron, paramediká napríklad preparáty Cem-M.

Aj keď individuálne rozdiely sú veľké a potreby rôzne, zjednodušene platí, že žena vystačí s jedným multivitamínovým preparátom, dávkou magnézia, železa a kyseliny listovej.

VITAMÍN A - vzniká v rastlinách ako farbivo karotén, ukladá sa do pečene. Zdrojom sú zelená a žltá zelenina, pečeň, vaječný žĺtok a maslo. Mierny nedostatok spôsobuje rohovatenie a odlupovanie kože, veľký nedostatok potom poškodzuje zrak. Latentný-(skrytý) nedostatok zvyšuje riziko zhubných nádorov. Odporúčané dávky sú okolo 1000 medzinárodných jednotiek denne.

VITAMÍN D - vzniká v koži na dostatočnom svetle. Ďalším zdrojom sú predovšetkým ryby a kvasnice. Latentný nedostatok spôsobuje osteoporózu a zlé hojenie zlomenín. Manifestný nedostatok spôsobuje krivicu a mäknutie kostí. Odporúčané dávky sú okolo 600 MJ denne.

VITAMÍN E - jeho zdrojom sú predovšetkým rastlinné oleje. Latentný nedostatok spôsobuje podráždenosť, chudokrvnosť a zlú regeneráciu. Veľké nedostatky ohrozujú rast a vývoj plodu. Odporúčané denné dávky sú nejasné a kolíšu od 20 do 600 MJ denne. V poslednom čase sa odporúčajú vyššie dávky, pretože sa verí, že pomáha neutralizovať škodliviny životného prostredia.

VITAMÍN K - jeho zdrojom sú rastliny a predovšetkým baktérie v hrubom čreve. Nedostatok sa prejavuje pri liečbe antibiotikami. Prejaví sa sklonom k intenzívnemu krvácaniu. Odporúčaná denná dávka je okolo 80 mikrogramov.

VITAMÍN B1 - thiamín - jeho najvýznamnejším zdrojom sú celozrnné obiloviny, malé množstvo je v bravčovom mäse. Pri nedostatku sa objavuje predovšetkým svalová slabosť a zmätenosť. Odporúčaná dávka je 1-2 mg denne. Príjem alkoholu potrebu zvyšuje.

VITAMÍN B2 - riboflavín - Je obsiahnutý v zelenej zelenine, v žĺtku a v pečeni. Ochorenie spojené s nedostatkom nepoznáme, pravdepodobne spôsobuje zvýšenú mazivosť pleti, boľavé kútiky úst, podráždený jazyk. Odporúčaná dávka je okolo 2 mg denne. Pri zvýšenom príjme sacharidov sa jeho potreba zvyšuje.

VITAMÍN B5 - niacin - zdrojom sú predovšetkým kvasnice, chudé mäso, hydina. Mierny deficit spôsobuje problémy s pleťou, vyčerpanosť a nespavosť, výrazný deficit spôsobuje chorobu zvanú pelagra. Odporúčaná dávka je 20 až 30 mg na deň.

VITAMÍN B6 - pyridoxin - najlepším zdrojom je mäso, ryby a hydina, ale je obsiahnutý prakticky v každej potravine. Deficit sa prejavuje zmenami mozgovej funkcie, predovšetkým depresiami. Spôsobuje aj poškodenie pleti a zníženie imunity. Potrebná dávka je okolo 2 mg denne, ale pri užívaní hormonálnej antikoncepcie sa zvyšuje potreba na 10 mg denne.

BIOTIN - dobrým zdrojom je mlieko a vajcia. Nedostatok spôsobuje depresie, nechutenstvo, niekedy aj zvracanie. Odporúčaná dávka je okolo 200 mikrogramov denne.

KYSELINA PANTOTENOVÁ - výborným zdrojom sú vaječné žĺtky, pečeň a kvasnice. Nedostatok zvyšuje srdcovú neurózu, trasľavosť, slabosť rúk i nôh. Odporúčaná dávka je okolo 10 mg na deň.

KYSELINA LISTOVÁ - folát - dobrým zdrojom je predovšetkým mäso a zelenina. Nedostatok spôsobuje chudokrvnosť. Môže spôsobiť aj vrodené poškodenie plodu. Odporúčaná denná dávka je 0,4 mg. Pitie alkoholu zvyšuje dennú potrebu.

VITAMÍN B-12 - kobalamin - bohatým zdrojom sú všetky druhy mäsa a pečeň. Nedostatok spôsobuje rôzne neurologické poruchy, zníženú citlivosť, slabosť, poruchy mozgovej funkcie a chudokrvnosť. Vegetariánska diéta deficit zvyšuje. Denná potreba je okolo 20 mikrogramov.

VITAMÍN C - kyselina askorbová - najlepším zdrojom je ovocie a zelenina. Mierny nedostatok sa prejavuje zníženou výkonnosťou, zníženou imunitou, tendenciou na krvácanie. Minimálna potrebná dávka je asi 100 mg denne.

VÁPNIK - kalcium - zdrojom sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä syry. Pre jeho vstrebávanie je potrebný vitamín D. Príznaky nedostatku sú svalové kŕče, predráždenosť a rednutie kostí. Optimálna denná dávka by mala byť okolo 1 g denne.

HORČÍK - magnézium - zdrojom je prakticky akákoľvek potravina. Nedostatok vedie ku kŕčom a podráždenosti, k tvorbe močových kameňov, k nepravidelnosti srdečnej akcie. Denná potreba sa odhaduje okolo 0,5 g, u žien užívajúcich  hormonálnu antikoncepciu sú potrebné vyššie dávky.

ŽELEZO - zdrojom je predovšetkým červené mäso. Nedostatok sa prejavuje únavou a chudokrvnosťou. Denná potreba je okolo 20 mg, u športovcov vyššia.

ZINOK - zdrojom sú potraviny s vysokým obsahom bielkovín, rastlinného i živočíšneho pôvodu. Nedostatok sa prejavuje zníženou imunitou, letargiou a zníženou výkonnosťou. Denná potreba je okolo 30 mg.

SELÉN - najbohatším zdrojom sú morské živočíchy a celozrnné produkty. Nedostatok pravdepodobne zvyšuje riziká cievnych príhod a narušuje funkcie srdca. Denná dávka je okolo 10 mikrogramov.

CHRÓM - zdrojom je predovšetkým mäso a celozrnné produkty. Nedostatok narušuje vstrebávanie cukrov, môže prispievať k vzniku cukrovky. Denná potreba je okolo 200 mikrogramov.