A teraz prosím, šálku kávy!

A teraz prosím, šálku kávy!

Káva sa zaraduje na druhé miesto hneď za naftu, čo sa týka svetového obchodu. Ročne sa kávy na našej planéte predá a nakúpi za 14 miliárd dolárov a na živobytie si vďaka nej zarába viac ako dvadsaťpäť miliónov ľudí.

Kávové baby dokážu celkom slušne zacvičiť aj s burzou. Postihnú Brazíliu mrazy? Spúšťajú sa na guatemalské plantáže nekonečné lejaky? V Londýne či v New Yorku sa to okamžite prejaví silnými pohybmi na burze a kurz kávy sa napríklad štvornásobí. Na vyrovnanie takýchto výkyvov je tu však Medzinárodná organizácia kávy, ktorá dozerá nielen na kvalitu zrniek, ale aj na financie spotrebiteľov i producentov. Je však veľkým tajomstvom, ako sa tomuto malému zrniečku podarilo ovládnuť svet.

Nie je však už natoľko známe, že podobne ako husi zachránili Rím, vďačíme my na celom svete za túto povzbudzujúcu tekutinu - koze. Pred jeden a pol tisíc rokmi si jeden pozorný pastierik týchto zvierat v etiópskom kraji nazývanom Kaffa vši mol, že jeho zverenkyne náramne ožijú ak sa ich vyberavé jazyky priblížia k červenkastým bobuliam pekných krovísk. Zveril sa s týmto objavom predstavenému kláštora zo susedstva - a ten pre zmenu urobil pokus na svojich ovečkách (teda ľudských). A hľa - napojení mnísi boli čuli a celé noci sa vydržali venovať modlitbám bez toho, aby zívali. A tak prišla na svet káva.

Pápež požehnal káve

Káva sa potom celé desaťročia vyvážala z horúceho afrického kontinentu, teda hlavne z Etiópie, Jemenu a Arábie do Európy. Prechádzala pritom prevažne prekladiskami v prístave Mokka. A to až do osemnásteho storočia. V Európe sa síce z času na čas ozývali proti nej vášnivé hlasy volajúce po jej zatratení - boli to najmä Benátčania, ktorým asi príliš nechutila, ale nakoniec jej požehnal aj sám pápež Klement XIII., keď vyhlásil: „Premôžme diabla a požehnajme tomuto nápoju, aby sme z neho urobili nápoj naozaj kresťanský!". Pravdepodobne mal tiež maškrtný jazyk.

Európa si oddýchla a začala sa káve venovať bez akýchkoľvek ďalších škrupúľ. Holanďania založili rozsiahle plantáže na Jáve - amsterdamský richtár daroval francúzskemu kráľovi Ľudvíkovi XIV. dokonca plány na kávový skleník v parížskej botanickej záhrade Jardin des Plantes. V roku 1723 riskoval mladý námorný dôstojník Gabriel de Cieu stratu hrdla a previezol pár kávových obrad na Martinique. Odrody preukázali húževnatosť, odolali útrapám dlhej zaoceánskej plavby, ako aj nástrahám pirátova stali sa tak prapradedmi slávnej juhoamerickej kávy.