5 tipov, ako v zime jesť dostatok zeleniny a ovocia

Zelenina a ovocie sú zdrojom vitamínov, minerálov, stopových prvkov, antioxidantov i vlákniny, ktoré sú kľúčom k zdraviu i vitalite.

Odporúčania odborníkov znejú jednoznačne. Denne by sme mali skonzumovať aspoň 5 porcií zeleniny a ovocia, čo je približne 500 až 600 g. Ideálne je jesť čo najpestrejšiu škálu zeleniny i ovocia, pretože tak organizmu zabezpečíme pestrú paletu rôznorodých látok, vrátane antioxidantov. Tie chránia bunky pred oxidačným stresom a spomaľujú starnutie organizmu.

Avšak počas chladných mesiacov roka môže byť pre niekoho ťažké pokryť toto množstvo príjmom čerstvej zeleniny či ovocia. Našťastie, existuje niekoľko chutných alternatív, ako toto odporúčanie dodržať. Aké máte možnosti?

Fermentovaná zelenina

Počas zimy sa oplatí vo zvýšenej miere konzumovať fermentovanú zeleninu. Pokladom pre trávenie i imunitný systém je kyslá kapusta. Okrem probiotík sa v nej nachádzajú vitamíny C, K, skupiny B, horčík či zinok. Okrem fermentovanej kapusty stojí za zmienku aj kimči, ktoré do jedálnička prinesie nové chute i živiny.
 
Zdroj: pixabay.com

Mrazená zelenina a ovocie

Výhodou mrazenej zeleniny a ovocia je to, že sa zamrazujú zrelé, čiže veľa výživných látok zostáva zachovaných. Mrazená zelenina sa dá využiť do polievok či ako príloha k hlavnému jedlu. Ovocie je stvorené do smoothie či sladkých dobrôt.

Sušené ovocie

Na spestrenie jedálneho lístka sa v zime hodí aj sušené ovocie. Ovocie sušené tradičným spôsobom predstavuje koncentrovaný zdroj živín a tým pádom obsahuje aj veľa kalórií. Avšak pri striedmej konzumácii je prínosným obohatením jedálneho lístka. Pri kúpe si však dôkladne prečítajte etiketu a vyhnite sa produktom s pridaným cukrom a konzervačnými látkami.

Chutným a zdravým spestrením zimného jedálnička je lyofilizované, teda mrazom sušené ovocie. Okrem toho, že krásne chrumká, je v ňom zachovaných takmer stopercent výživných látok.
 
Zdroj: pixabay.com

Zelenina na parapete

Okenný parapet je vďačným miestom na pestovanie niektorých druhov zeleniny aj počas zimy. Výbornou voľbou je, napríklad pažítka alebo žerucha. Sú zdrojom vitamínu C, antioxidantov i chlorofylu. Navyše jedlá obohatia svojou jedinečnou chuťou.
 
Zdroj: pixabay.com

Mikrozelenina

O mikrozelenine sa hovorí ako o jedle budúcnosti. Dá sa vypestovať aj v náročných podmienkach a je koncentrovaným zdrojom výživných látok. Mikrozelenina je vlastne označenie pre výhonky mladých rastlín. Stačí do substrátu zasadiť kvalitné semiačka a o 7 až 21 dní máte úrodu v podobe chutných výhonkov. Takýmto spôsobom sa dá dopestovať mikrozelenina, ako napríklad redkvička, brokolica či dokonca slnečnica.

Mirka