5 dôvodov, prečo sa stať vegetariánom

K zmene stravovania vo väčšine prípadov človeka motivuje zdravotný stav či snaha o získanie štíhlej postavy. Vylúčené nie sú ani ekologické, náboženské či morálne pohnútky. Pokiaľ sa človek rozhodne nejesť mäso, zvyčajne sa jedná o premyslené rozhodnutie, ktoré nevzniká zo dňa na deň. Mnohí vegetariáni tvrdia, že k vegetariánstvu museli vnútorne dozrieť.

Pokiaľ premýšľate nad tým, že vylúčite z jedálnička mäso, v prvom rade si položte otázku, či bez toho vydržíte aspoň niekoľko rokov, ideálne celý život. Ak si to neviete ani len predstaviť, tak sa o to ani nepokúšajte. Pokiaľ vám to problém nerobí, alebo vás bezmäsitý jedálny lístok dokonca láka, skôr ako prejdete na vegetariánstvo, zistite si o tomto štýle stravovania čo najviac. Platí totiž, že pokiaľ je vegetariánska strava pestrá, je pre zdravie prospešná. Avšak nepremysleným jedálnym lístkom bez mäsa si môže človek aj veľmi ublížiť.

Zaujíma vás, aké sú aspoň niektoré pozitíva vegetariánstva, ktoré stoja za zváženie? Potom čítajte ďalej.

1. Znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení

Vegetariánska strava disponuje nižším obsahom trans-tukov a nasýtených tukov, ktorých nadmerná konzumácia sa spája práve so vznikom kardiovaskulárnych ochorení. Takisto existujú štúdie, podľa ktorých je vegetariánska strava podstatne bohatšia na živiny ako mäsitá, čo má priaznivý vplyv aj na zdravie srdca.

2. Podieľa sa na znížení rizika vzniku rakoviny

Podľa odporúčaní by mal človek denne skonzumovať aspoň 5 porcií zeleniny a ovocia. Práve strava bohatá na zeleninu a ovocie sa spája so zníženým rizikom vzniku niektorých druhov rakoviny. Nuž a vegetariáni majú v tomto smere navrch – zelenina a ovocie sú neodmysliteľnou súčasťou ich denného jedálnička. Naopak, neprimeraná spotreba najmä červeného mäsa a spracovaných mäsových produktov riziko rakoviny zvyšuje. Podľa jednej zo štúdií viac ako 300 g mäsa denne vedie k vzniku rakoviny hrubého čreva.

3. Je šetrnejšia k životnému prostrediu

Živočíšna výroba značne zaťažuje životné prostredie. Celosvetovú živočíšnu produkciu možno podľa správ FAO a Washington Worldwatch Institute považovať za jeden z kľúčových zdrojov emisií skleníkových plynov. Podľa niektorých inštitúcií dokonca ku  globálnemu otepľovaniu prispieva viac ako doprava! Živočíšna výroba tiež značne znečisťuje pôdu a vodu. Ako príklad môžeme uviesť tropické lesy v Brazílii, ktoré sú ničené aj kvôli rozširovaniu chovu hospodárskych zvierat. Konzumácia rastlinnej stravy je teda oveľa ohľaduplnejšia k planéte. Okrem toho možno vegetariánstvo považovať za životný štýl – väčšina vegetariánov sa usiluje žiť ekologickejšie, teda eliminovať produkciu odpadu, používa ekologické čistiace prostriedky, organickú kozmetiku atď.

4. Je zdravšia

Platí to za predpokladu, že vegetarián má vyvážený jedálny lístok, teda vhodne nahradí živiny zastúpené v mäse rastlinnou stravou. Jedná sa, napríklad o bielkoviny, železo či vitamín B12. Vegetariánsku stravu možno považovať za zdravšiu aj z dôvodu minimálne diskutabilnej kvality mäsa, ktoré často obsahuje vysoké množstvá antibiotík, rastových hormónov a ďalších nežiaducich látok. Samostatnou kapitolou sú aj patogénne mikroorganizmy. Takisto mnohé vedecké štúdie potvrdili, že vegetariáni sú štíhlejší, teda zväčša netrpia nadváhou či obezitou, ktoré sa zaraďujú medzi civilizačné ochorenia. Opomenúť nemožno ani to, že vegetariáni žijú dlhšie – vedci z Oxfordu na základe 12-ročnej štúdie zistili, že vegetariáni žijú o šesť rokov dlhšie v porovnaní s tými, ktorí konzumujú mäso.

5. Je pestrá

Vegetariánska kuchyňa je neuveriteľne pestrá – hýri rozmanitou škálou farieb, vôní a chutí. Zároveň sú vegetariánske jedlá jednoduché a rýchle na prípravu. Dokonca je lacnejšia ako jedálniček založený na konzumácii mäsa a mäsových produktov.

Mirka