16 rokov po veternej kalamite vo Vysokých Tatrách

19. novembra to bude presne16 rokov od ničivej veternej kalamity na Slovensku s najväčšími prírodnými stratami najmä vo Vysokých Tatrách. Víchrica Alžbeta narobila škody na lesnom poraste na rozlohe 12 600 hektároch, čo predstavuje takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva. Priemerné rýchlosti vetra dosahovali od 55 km/h (Poprad) cez 170 km/h na Lomnickom štíte (2635 m. n. m.) až na hornú hranicu lesa, kde vietor dosiahol rýchlosť takmer 200 km/h. O život prišli dvaja ľudia, vodič vo Vysokých Tatrách, na ktorého spadol strom a český turista v Nízkych Tatrách.

Tvár Tatranského lesa sa zmenila, ale na ničivú silu Tatranci len tak skoro nezabudnú.

Spomínať na starú tvár lesa, ale i uctiť si pamiatku obetí, a to nielen ľudských, sa rozhodol i primátor Mesta Vysoké Tatry, Ján Mokoš. „Napriek tomu, že prešlo 16 rokov od ničivej veternej smršti, u nás miestnych je to stále rovnako čerstvé. Zo spôsobených škôd sa bude musieť tatranská príroda dlho spamätávať.“

Vietor besnel na celom území, najničivejší bol však práve vo Vysokých Tatrách.

Ničivý vietor potrápil Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Hornú Oravu, Horehronie a čiastočne napáchal škody i v Slovenskom raji a na Kysuciach. Poobede a vo večerných hodinách dorazil veľmi silný padavý vietor (bóra) a spôsobil veternú kalamitu, ktorá zmenila tvár tatranských lesov. V Poprade dosahovala rýchlosť vetra 55 km/h, na Skalnatom Plese 90 km/h, no najsilnejšie nárazy boli zaznamenané na Skalnatom plese 200 km/h a na Lomnickom štíte 170 km/h. Veterná smršť kopírovala trasu Tatranskej magistrály a stromy padli na celkovej rozlohe 12 600 ha.

Prechod frontu bol sprevádzaný silným vetrom a na naše územie 19. novembra 2004 dorazil v plnej sile.

Ničivý vietor prechádzal cez rozmedzia Liptovskej a Popradskej kotliny v oblasti Štrbského prahu a zo severnej strany prešiel na južnú stranu, cez Červené vrchy dolu Tichou dolinou smerom na Podbanské. Pokračoval cez vyššie hrebene Vysokých Tatier medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Kotlinou a viditeľnú spúšť zanechal najmä v podhorí. Zatarasené boli všetky cesty, poškodené boli aj elektrické vedenia, cestná a elektrická železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až 6 metrov. Pomáhali všetci, okrem záchranných zložiek a hasičov, sa pripájali na pomoc aj dobrovoľníci.

Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice začal proces rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov.

V rámci obnovy lesa sa vysadilo viac ako 8 miliónov sadeníc ihličnatých a listnatých stromov. Tradične to boli smreky, smrekovce, borovice, jedle, ale doplnené boli aj druhy ako javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Obnova lesa pokračovala i v bezzásahovej zóne, kde však ťažba povolená nebola. O sile, kráse a neúprosnosti prírody však niet pochýb a preto je rozvoj a starostlivosť o prírodu takmer nevyhnutná o čom svedčí nelichotivý stav najmä v Bielovodskej doline i v údolí Meďodolov.

Informovala: Mgr. Daniela Birková, hovorkyňa Mesta Vysoké Tatry.