115 koní

Bola tmavá sobotňajšia noc. Stany, paneláky i rodinné domy zívali prázdnotou, pretože nastal čas prevetrať každú dobrú minisukňu, nahodiť štipľavé štekličky a svojím sexepílom vyraziť dych všetkým ženáčom, spáčom i ostatným paroháčom. Škoda, že tmavooká a kučeravá Sue nepatrila k žiadnym parketovým tigriciam, veď isté neprekonateľné predpoklady na to aj mala – plný dekolt, štíhly pás a nohy dlhé ako dva priestupné roky zdedila po svojej babičke. No ani cigaretový dym, ani tanečné kreácie podnapitých týpkov ju, žiaľbohu, ani za ten svet nijako nevzrušovali.

Odbila dvadsiata tretia hodina a Sue si aj napriek výhražným esemeskám od kamošiek, túžiacich po búrlivých a, samozrejme, nezáväzných tančekoch i nejakých bezplatných poldecákoch pri bare, čítala náučnú literatúru a kŕmila drahocennou šunkovou roládou svoje ufúľané mačiatko.

„Ak sa do dvadsiatich minút nedostavíš, tvoja budúcnosť bude viac než istá. Zahrabeš sa medzi nudnými knihami, o pár mesiacov budeš trpieť šedým zákalom, depresívnymi stavmi, mastnými vlasmi a ten, čo tancuje obďaleč a nevyrovná sa mu ani svalnatý Vin Diesel, sa rozhodne tvojím životným partnerom nikdy nestane,“ takto znel posledný varovný signál od bandy nezrelých kamarátok. Sue sa nad touto trápnou správou len pousmiala a naďalej sa venovala rozmaznanému kocúrovi a vedomostným knihám.

Odbila polnoc, a ako to v ľudových rozprávkach býva, buď sa on a ona dobrovoľne spoja bozkom, alebo im k tomu dopomôže spontánny a lacný alkohol. Sue, oblečená v ružovkastej nočnej košieľke, odhodila všetky zábrany, náučné i rozprávkové knižky a vydala sa svojmu udatnému priateľovi oproti. Ešte predtým sa nahodila do lesklých legín, svoje plné prsia spevnila úzkym topom a opatrným krokom na vysokých ihličkách kráčala za svojím polnočným šťastím.

Dobré kamošky popadali na zadok ako nezrelé hrušky zo stromu, keď na parket vbehla hanblivka Sue. Týpek za mixážnym pultom púšťal samú komerčnú hudbu, alkoholu bolo primálo a na parkete sa vrteli samé známe ksichty zo sídliska a školy. „Nuda je tu, baby, odchádzam a viac ma sem nikto nedostane,“ rezolútne zahlásila Sue. Vzala si zo šatne kabát a flitrovanú kabelku, vytiahla mobil a v zozname hľadala číslo na taxík. Rýchlym krokom, no sklopeným zrakom odchádzala z klubu. A práve tento postoj sa mladej slečne stal osudným. Dievčina ešte netušila, že kto hľadá číslo na taxík a nehľadí pred seba, naraziť môže len na Vina Diesela!

„Ó, prepáč, nechcela som, pozerám do mobilu a nevšimla som si ťa,“ ospravedlňovala sa zapýrená Sue. „To rozhodne nevadí, len pokojne dopíš esemesku frajerovi, ja si počkám na ďalší zázrak,“ zahlásil náš svalnatý Vin. „Na aký zázrak?“ nechápala Sue túto udatnú metaforu. „No, že si ma konečne začnú všímať aj pekné žubrienky, nielen lacné ropuchy z potoka,“ vedel dosť dobre náš neodolateľný krásavec, ako sa do siete chytajú malé rybičky. „Ja nepíšem frajerovi, žiadneho nemám, ja len hľadám číslo na taxík, nech som už čím skôr doma,“ veľmi silno zaklamala žubrienka. Jasné, že pri pohľade na vyšportované telo v obtiahnutom tričku, plné pery, modré oči a tú čokoládovú pokožku by sa ani námesačnej nechcelo odísť, no nemohlo sa hrdé dievča lacno núkať sebavedomému krásavcovi.

No slovo dalo slovo a keďže žiadna pevnosť nie je taká nedobytná, ako sa pred prvým pohárom vína zdá i vymenilo mladistvé dievča nepohodlný taxík za 115 strieborných koní.
To, čo sa potom dialo, a to nielen na predných sedadlách, nebudeme v ľudovej rozprávke uvádzať, dopovieme len to, že Sue a Vin jazdili a žili spolu šťastne, až kým nezomreli.

Tatiana Kovalčinová