1.máj - ako si naň spomínam.

Opäť pripomínam, že nie som stará, len si veľa pamätám.

Deti mi to nechcú veriť, ale takmer som dostala na strednej škole 2 zo správania, keď som prišla na prvomájový sprievod v nohaviciach (podotýkam, že som bola rekonvalescent a bolo fakt chladno po daždi). Keďže som sa odmietla ísť prezliecť do zväzáckej sukne, vylúčili ma zo sprievodu. A tak som prepásla prvomájový sprievod roku 1986 doma na gauči sledovaním sprievodov v Prahe, Bratislave a Moskve. Nakoniec sa to ututlalo a neriešilo.

Druhý zlý 1.máj som mala ešte dávnejšie, keď som si za korunu kúpila obložený rohlík a ako sa neskôr ukázalo, bol skôr oblozený ako obložený. Saláma v ňom pekne jarne zozelenala a ja som mala pár dní nad záchodovou misou zaručených. (Čo bolo voči školopovinnému dieťaťu obzvlášť kruté.) Ale inak si zo sprievodov pamätám nácviky na školskom dvore v 8-stupoch a tiež nácvik pokrikov :Nech žije KSČ !, Nech žije 1.máj!, So Sovietskym zväzom na večné časy ! Hurá, hurá, hurá!. A zúrivo sme mávali farebnými mávatkami. Ich príprava bola fakt fajn - taká predĺžená výtvarná výchova. Starší maľovali aj transparenty. A potom už len ostávalo dúfať v pekné počasie, lebo ak náhodou pršalo, tak bolo to niekoľkohodinové čakanie nekonečné. Prejavy z tribún nikto z nás nepočúval, podstatné bolo, ak ste sa vzdialili, opäť nájsť svoje miesto a nestratiť sa. Samotný sprievod - keďže centrum Piešťan je malé - už prebehol rýchlo. Väčšinou sme boli okolo 13.00 doma.

Ako dospelá som to už nezažila, ale pokiaľ viem, tí väčšinou pokračovali až do večera dosť veselo. Málokomu sa podarilo z toho vyvliecť a spraviť si voľný deň. Často museli cestovať do okresných miest a zastupovať tam svoj podnik.

Pri tejto príležitosti som si spomenula na 9.máj - kladenie vencov ... Ale to až nabudúce.

Chitta