(Ne)prebudená

„Manželská kríza príde skôr, ako sa spamätáš!“ Celkom ľahostajne povedala Renáta, ako by hovorila o včerajšom daždi.
Kritický vraj býva každý siedmy rok. Mýtus alebo fakt? Renáta aj Ľuboš sú príkladom toho, že to mýtus nebude. O mesiac budú mať výročie svadby, len či ho aj budú oslavovať. A pritom bývali tak šťastní...

Výročie svadby sme každý rok oslavovali spoločne tri priateľky – tri manželské páry. Svadbu sme mali v jeden mesiac, ibaže v inom roku.
„Zdalo sa, že ste šťastní,“ o čosi neskôr som reagovala na jej slová o kríze.
„ Veď, práve, len sa zdalo!“ Renáta zdôraznila „zdalo sa“ a nervózne mávla rukou pričom pokračovala: „Žiadne naháňanie, pokoj, pohoda, neviem kedy a ako sa z nášho vzťahu stala rutina.“ Renáta asi najlepšie vie, ako sú na tom. Neoponovala som.
S požitkom si odpila z pohára červeného vína, zhlboka sa nadýchla a postupne sa začala otvárať. Vybrala si ma za spovedníka. Ako inak, vždy som ním bola.

Asi pred polrokom boli s manželom, s jeho sestrou a švagrom na chate. Oslavovali meniny, ako to už býva čosi popili. Na druhý deň prišiel pre Ľubošovu sestru a jej manžela švagrov mladší brat Mário. Medzi ním a Renátou preletela povestná iskra. Snažila sa to potlačiť. Mladší muž – skoro chlapec a ešte z rodiny! Ibaže, keď jej začal nadbiehať a lichotiť, napadlo ju, že by Ľuboš mohol žiarliť. Trochu vzrušenia do ich vzťahu sa žiadalo. Žiaľ, neostalo iba pri stretnutí na chate.

V pondelok, keď išla Renáta na obed, pred reštauráciou ju zastavil Mário. Vraj náhoda, že má prestávku medzi prednáškami. Náhod bolo zrazu akosi priveľa. Vtedy si Renáta uvedomila, že ju Mário vyhľadáva úmyselne. Nebránila sa, bolo to príjemné. Galantnosť, milé slová..., to už dávno od Ľuboša nepoznala. Chata, kde sa Máriom spoznali, sa stala tajným miestom ich stretávania. Renáta sa cítila ako tínedžérka. Rozum velil jedno a srdce druhé. Vymklo sa jej to spod kontroly.

Pri najbližšej Ľubošovej služobnej ceste Mário navrhol, aby Renáta prišla za ním do Žiliny. Mal tam čosi vybaviť, potom vraj svet bude ich. Objednal izbu v tom najlepšom hoteli, prečo nie, veď to zaplatí kreditnou kartou, na ktorú mu otec prispieva nemalou sumou.

Ibaže človek mieni a život mení. V ten večer Ľuboš navrhol Renáte, že tak ako každý rok oslávia výročie  svadby s priateľmi na chate, potom pôjdu hneď na dovolenku. Vybral dva poukazy do Dominikánskej republiky, nežne ju pobozkal a ospravedlnil sa, že ju zanedbával. Projekt, na ktorom pracoval, skončil, dovolenku si zaslúžia, nakoniec na ňu zarobil práve prácou na zmienenom projekte.

Renáta, mala výčitky svedomia. Veď to bola ona, čo bola zahľadená do seba a Ľuboš zatiaľ tvrdo pracoval. Rozhodla sa, že si nasledujúci deň vezme náhradné voľno, pôjde ku kaderníčke, kozmetičke, čosi pekné si kúpi na seba.  Keď sa Ľuboš vráti zo služobnej cesty prekvapí ho romantickou večerou. A stalo sa...

Cez víkend sa rozhodli, že pôjdu na chatu skontrolovať, čo treba zabezpečiť, veď o mesiac budú oslavovať výročie svadby. To, čo uvideli, ich nepotešilo, dvere boli vylomené, cenné veci odcudzené, a to, čo zostalo, bolo zničené na nepoznanie.

Prvý raz sme oslavovali výročie svadby v reštaurácii. Po určitom čase polícia našla časť cenných vecí záložni, od nich viedla cesta k zlodejom a tip im nedal nikto iný než Mário, veď sa na chate vyznal ako doma. Až vtedy sa Renáta prebudila z krásneho, ale falošného sna o veľkej láske. Nuž, aj taký je život.

Autorka: Anna Čunderlíková