„Všetko so všetkým súvisí“ 29. septembra, si pripomíname Svetový deň srdca

Ľudský organizmus je zložitý systém, v ktorom všetky jeho časti spolupracujú a ovplyvňujú sa. Od najmenších buniek až po najväčšie orgány, všetky zložky tela sú prepojené v jemnej harmónii, kde funkcia jednej časti závisí od stavu a činnosti ostatných. Keď sa objaví nerovnováha alebo problém v jednej oblasti, môže mať reťazový efekt na celý systém.

Každoročne, 29. septembra, si pripomíname Svetový deň srdca. Tento deň nám pripomína, ako dôležité je venovať pozornosť nášmu srdcu –, ktoré zlyháva u mnohých ľudí bez ohľadu na vek. A hoci je to práve srdce, ktoré často zrádza, nie vždy je to jeho primárna vina. Všetko v našom tele je prepojené a nič nefunguje osamotene. Niektoré orgány, ako napríklad slepé črevo, žlčník slezina sú pre život postrádateľné, no iné, ako srdce, obličky a cievy, sú kľúčové pre naše prežitie.

Naša „moderná“ životospráva – nezdravá strava, nedostatok pohybu, stres, cigareta či alkohol – ničí naše telo, a tieto návyky sa hromadia, až kým nevytvoria nebezpečnú lavínu zdravotných problémov.

Preto je dôležité, aby sme si práve na Svetový deň srdca pripomenuli nielen naše srdce, ale aj obličky, cievy a ďalšie orgány, ktoré sú súčasťou tejto komplexnej rovnice zdravia. Vedeli ste napríklad, že aj ochorenia žíl a kardiovaskulárne ochorenia sú úzko prepojené? Obidva systémy – žilový aj srdcovo-cievny – zohrávajú kľúčovú úlohu v cirkulácii (obehu) krvi v tele.

Čo je dôležité vedieť je fakt, že sme druhou najrizikovejšou krajinou v Európe pokiaľ ide o kardiovaskulárne ochorenia (horšie sú na tom už len Ukrajina a Rusko). Je to aj preto, že aj keď vieme, že vysoký krvný tlak a vysoký LDL cholesterol sú pre náš organizmus nepriateľom, tak tieto problémy neriešime. Máme ako národ tendenciu riešiť problém, až keď sa stane.

Lepšie je problémom predchádzať, ako ich riešiť

A aj nato slúži preventívna prehliadka u všeobecného lekára, na ktorú majú nárok všetci poistenci raz za dva roky (u darcov krvi je to raz za rok). „Úlohou všeobecného lekára je identifikovať rizikové faktory alebo ochorenia u pacienta. Potom pacientov poučíme o rizikových faktoroch, povieme im režimové opatrenia a navrhneme spôsoby liečby. Každý pacient s rizikovými faktormi by si mal upraviť svoj životný štýl a na nás je cielená terapia rizikových faktorov, aj ochorení. Od 1.1. 2024 sa nám znovu rozšírili možnosti pre pacientov a tak máme v rukách správnu liečbu artériovej hypertenzie, cholesterolu a robíme aj základný manažment obézneho pacienta.“  hovorí MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného a praktického lekárstva. Ak zostaneme v téme srdca, všeobecný lekár dokáže manažovať artériovú hypertenziu, vysoký LDL cholesterol, NON – HDL cholesterol, obezitu a tiež pravidelnú kontrolu funkcie obličiek.

„ Ak človek nemá zdravotné problémy, každá preventívna prehliadka je príležitosťou na zachytenie všetkých rizikových faktorov. K dôležitým parametrom patria výška, váha, potom mu zmeriame krvný tlak, odoberieme krv, z ktorej vieme zistiť, či má poruchy cukrového metabolizmu, poruchy obličiek, pečene a podobne. Po 40 roku veku odoberáme pacientom od 1.1. 2024 aj všetky parametre tukového metabolizmu a tým pádom nevidíme len LDL cholesterol, ale aj zvyškový, teda NON-HDL cholesterol, ktorý tiež prispieva k zvyšovaniu kardiovaskulárneho rizika. Nad rámec vyhlášky so súhlasom poisťovní, robíme aj ABI index a SCORE tabuľku, na základe ktorej vidíme, v akom kardiovaskulárnom riziku sa pacient nachádza. Pokiaľ nie je vysoké, liečime ho v ambulanciách všeobecných lekárov. Od tohto roku tak kompletne liečime artériovú hypertenziu aj cholesterol. Máme všetky možnosti, vrátane farmakologických, aby sme týchto pacientov mohli sledovať a liečiť.“ hovorí MUDr. Peter Makara.   

Najrozšírenejšia je artériová hypertenzia

Podľa jeho slov je medzi pacientmi najviac rozšírená artériová hypertenzia a dôležitosť jej komplexného manažmentu vyplýva najmä z toho, že vysokou príčinou chorobnosti a úmrtnosti pacientov, sú kardiovaskulárne ochorenia.

„Ak má pacient vysoký krvný tlak, zameriame sa na jeho cielené zníženie tak, aby sme dosiahli optimálnu hodnotu, teda 120/80 mmhG. Do liečby zapájame aj pacienta, ktorý si okrem úpravy režimových opatrení zapisuje v domácom prostredí hodnoty svojho krvného tlaku, na základe čoho môžeme liečbu upravovať. V tomto smere pomáha aj telemedicína, no zatiaľ na ňu nie sú upravené štandardy. Ide o systematickú racionalizáciu terapie, aby pacient dosahoval optimálne hodnoty krvného tlaku, nie iba pod hranicou artériovej hypertenzie, chceme optimálne hodnoty krvného tlaku,“ hovorí MUDr. Peter Makara. 

Všeobecní lekári merajú v rámci preventívnej prehliadky aj činnosť obličiek a v prípade rizikových pacientov aj pomer albumínu a kreatínu v moči (známe ako ACR) a ak na základe výsledkov zistia, že je porušená funkcia obličiek, liečia buď rizikové faktory alebo posielajú pacienta k špecialistovi – nefrológovi.

Kedy navštíviť všeobecného lekára a kedy špecialistu? Pre relatívne zdravého človeka je všeobecný lekár jeho prvým kontaktom. Nie nadarmo sa všeobecným lekárom hovorí aj lekári prvého kontaktu. Podľa slov Petra Makaru sa všetky rizikové faktory dajú zistiť a liečiť u všeobecného lekára. V prípade vysokého rizika alebo zhoršenia zdravotného stavu sa posielajú pacienti na konzultáciu k špecialistom. Ale zasa nie príliš skoro.

„Nízkorizikových pacientov liečia všeobecní lekári, vysokorizikových posielame k špecialistom. Aj keď príde u pacienta k zhoršeniu jeho rizika, pošleme ho na konzultáciu k špecialistovi. Je však dôležité špecialistov zbytočne nepreťažovať, lebo by sa mohlo stať, že sa k nim najmä kvôli dlhým čakacím lehotám nedostanú vysokorizikoví pacienti,“ dodáva MUDr. Peter Makara.

Vedeli ste, že:

Aké vyšetrenia robí všeobecný lekár pri preventívnej prehliadke?

- odber krvi, moču, nad 40r. EKG, FOB, po 60r MOCA test, 

- fyzikálne vyšetrenie, cielené pátranie po rizikových faktoroch civilizačných ochorení,

- cielené pátranie po rizikových faktoroch nádorových ochorení (FOB test, prehliadka kože),

- merania TK, P, v, hm, BMI,

- kontrola očkovania proti tetanu.

Rozbor zistených skutočností s pacientom, vyhodnotenie rizík, poskytnutie informácii, prípadne individuálna edukácia, identifikácia rizikových faktorov a návrh na ich ovplyvnenie sú najviac atraktívnou súčasťou PP pre pacienta a môžu do budúcna zabezpečiť dlhodobú compliance.

Zisťujete hladinu LDL cholesterolu automaticky alebo sa to robí len na požiadanie alebo v prípade vysokého kardiovaskulárneho rizika u pacienta?

od 1.1.2024 sa vyšetruje kompletný lipidogram, vrátane nonHDLc (pre všetky poisťovne).

Hodnota non-HDL vyjadruje súhrnnú koncentráciu hlavných proaterogénnych apo-B lipoproteínov (VLDL+LDL+IDL+remnantné častice) a veľmi dobre koreluje s kardiovaskulárnym rizikom (KVR).

Podľa odborných doporučení je vhodné koncentráciu non-HDL použiť pre odhad KVR a ako sekundárny cieľ liečby namiesto koncentrácie LDL cholesetrolu u pacientov so zvýšenými hodnotami triacyglycerolov, obezitou, diabetes mellitus alebo nízkymi hodnotami LDL.

Podkladom pre toto odporúčanie je fakt, že hodnota non-HDL reflektuje okrem LDL aj koncentráciu VLDL, IDL a remnantných častíc bohatých na triacylgylceroly, ktoré majú tiež významný aterogénny potenciál.

Výpočtový vzorec je nasledovný: nonHDL cholesterol = celkový cholesterol – HDL cholesterol.

3. Čo je vysoké kardiovaskulárne riziko? Aké diagnózy majú títo pacienti?

Kardiovaskulárne riziko je vnímané ako pravdepodobnosť vzniku fatálnej kardiovaskulárnej príhody v najbližších 10 rokoch.

Podľa aktuálne platnej legislatívy schválenej MZSR (od 2021) sa používajú tabuľky SCORE2 a SCORE2-OP (pre pacientov nad 70 rokov) za účelom systematického monitoringu KVR v primárnej sfére s cieľom zníženia miery výskytu preventabilných ochorení srdca a ciev s určením rizika 10 ročnej fatálnej aj nefatálnej KV príhody v populácii s vysokým rizikom KV príhody, akou je aj populácia Slovenska.

Slovensko je na tom zle z pohľadu artériovej hypertenzie. Ako by ste túto skutočnosť zhodnotili z vášho pohľadu?

- nedostatočná edukácia na základných školách, v médiách,

- nekvalitná strava, fast food, presolené jedlá, nedostatočná motivácia k pravidelnému pohybu,

- nedostatočná motivácia zo strany poisťovne (zodpovednosť za svoje zdravie, rizikový príplatok), 

- šírenie dôkazmi nepodložených informácii, získanie informácii z neodborných, overenými dátami nepodložených zdrojov,

- non-compliance pacientov,

- inercia lekára (?) - veď ten tlak je ešte dobrý, máte celkom dobrý cholesterol, máte nebezpečne nízky cholesterol, preboha, chcete sa otráviť s tými statínmi ...

Čo je to cholesterol a akú má v tele úlohu? Čo spôsobuje nadbytok LDL cholesterolu? Aké sú príčiny a rizikové faktory zvýšeného cholesterolu? Ako prebieha diagnostika a liečba zvýšeného cholesterolu?

Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, u rastlín vo forme fytochilesterolov. Bez cholesterolu ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve, a východiskovou látkou vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele.

V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Hladinu alebo množstvo cholesterolu, ktoré telo potrebuje, si dokáže vytvoriť samé. Keď si teda budeme znižovať hladinu cholesterolu, nemusíme sa obávať toho, že by sme ho mali málo a nemohol by tak plniť tú úlohu, ktorú pre stavbu tela a všetkých ostatných látok potrebujeme.

Cholesterol je tuk a podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL, dobrý) a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL, zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje naviazaný na rôzne bielkoviny.

Cholesterol tak delíme na tzv. dobrý a zlý

Celkový cholesterol je súhrnom cholesterolov v tele (HLD a LDL), pričom LDL cholesterol má väčšiu schopnosť prenikať do ciev a usadzovať sa v nich, zúžiť až upchať cievy, čoho následkom býva cievna mozgová príhoda alebo infarkt myokardu. Naopak HDL cholesterol je do určitej miery prospešný. Z tohto dôvodu nám nestačí poznať len hladinu celkového cholesterolu, potrebujeme poznať najmä hladinu toho „zlého“ LDL cholesterolu.

Dobrý cholesterol – HDL -C (cholesterol viazaný na litoproteíny s vysokou hustotou).

Týmto pojmom označujeme lipoproteíny s vysokou hustotou, ktoré dokážu na seba naviazať prebytočný cholesterol a dopraviť ho z krvného riečiska späť do pečene. Zvýšené hladiny HDL cholesterolu znižujú riziko srdcovocievnych ochorení.

Zlý cholesterol – LDL – C (cholesterol viazaný na lipoproteíny s nízkou hustotou)

Týmto pojmom označujeme lipoproteíny s nízkou hustotou a práve tie sú problematické. Cholesterol totiž prenášajú krvou do tkanív. V nadbytočnom množstve môže vniknúť do cievnej steny, kde sa usadzuje v podobe tukových hmôt. Zvýšené hladiny LDL zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení.

„Úlohou HDL nosiča je vychytávať z krvi plávajúci cholesterol a prenášať ho do pečene. Pečeň potom tento cholesterol spracuje nato, čo telo potrebuje. Naproti tomu LDL nosič berie cholesterol z pečene a nesie ho do ciev. A to je dôvod, prečo nazývame tento cholesterol zlý. Ak by sme nemali LDL cholesterol, tak by sme jednoducho povedané, netrpeli aterosklerózou.“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

Podľa jej slov nie je toto vyjadrenie úplne jednoznačné, pretože do toho vstupujú ešte iné faktory, ak však hovoríme o cholesterole, toto je princíp. „Znamená to, že cieľom našej liečebnej snahy je, čo najviac znížiť hladinu LDL nosiča a na neho naviazaného cholesterolu, lebo to je ten, ktorý ide smerom z pečene do ciev.“

Ak by ste teraz chceli hľadať tabuľku a zisťovať, akú hodnotu by mal mať váš LDL cholesterol, aj tu do výpočtov vstupuje niekoľko premenných. Najdôležitejšie je pritom kardiovaskulárne riziko.

Odporúčané cieľové hodnoty pre LDL -C podľa úrovne kardiovaskulárneho rizika

Kardiovaskulárne riziko                  Cieľové hodnoty LDL-C

Extrémne vysoké riziko (výskyt 2. vaskulárnej príhody do 2 rokov nie nevyhnutne rovnakého typu ako prvá udalosť       menej ako 0,1 mmol/l

Veľmi vysoké riziko (po prekonaní infarkt myokardu, cievnej mozgovej príhody, kritickej končatinovej ischémií a pod.)  menej ako 1,4 mmol/l

Vysoké riziko                                      menej ako 1,8 mmol/l

Stredné                                               menej ako 2,6 mmol/l

Nízke                                                   menej ako 3,0 mmol

Pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení je kľúčové udržiavať hladinu cholesterolu v krvi na želanej úrovni.

Zvýšený LDL cholesterol treba liečiť, a to dlhodobým užívaním liekov. Keďže zvýšený cholesterol nevidíte ani necítite, netreba sa nechať zmiasť pocitom, že je všetko v poriadku. Ak vám lekár predpísal lieky, užívajte ich podľa jeho inštrukcií. V prípade, že sa vám polepší, lieky nevysadzujte.

Nevyhnutnou súčasťou liečby je aj pohyb, optimalizácia telesnej hmotnosti a úprava jedálnička. Liečba zvýšeného cholesterolu sa považuje za jednu z veľmi dôležitých foriem prevencie vzniku kardiovaskulárnych ochorení.

Nulová hodnota LDL cholesterolu je žiaduca, nie však vždy reálna

Ako už bolo spomenuté, dlhodobo zvýšená hladina LDL cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien.

Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako sú srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Preto je pri rizikových a vysoko rizikových pacientoch úlohou liečby znížiť ho na minimálne hodnoty. 

„LDL cholesterol môže byť pri účinnej liečbe aj nulový. Dokonca sa stalo, že z laboratória nám prišiel výsledok z mínusovou hodnotou, čo ale v realite nie je možné. Znamená to, že ak by sa cholesterol meral priamo v laboratóriu, tak sa nenameria nič alebo absolútne nízke hodnoty. Toto je stav, ktorý niekedy vzniká aj geneticky. Pacientovi v takomto prípade chýba enzým pre tvorbu LDL cholesterolu a tým pádom ho nezachytíme v krvi. Neznamená to však, že by telo nemalo žiadny cholesterol. Má ten dobrý (HDL) a ešte iné zložky, a je ho dostatočné množstvo nato, aby zabezpečil všetky potrebné funkcie v tele. Nulový cholesterol teda nie je vo všeobecnosti zmysluplný pojem, ale nulový, alebo „takmer nulový“ LDL cholesterol existuje. Zo štúdií, z odporúčaní a mnohoročných sledovaní, že čím je LDL cholesterol nižší, tým lepšie. Niekedy sa dá liečbou dosiahnuť hodnota LDL-C 0,5 mmol/l alebo 0,3 mmol/l a je to z hľadiska aterosklerózy a kardiovaskulárnych rizík, veľmi prospešné,“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

Príčiny a rizikové faktory zvýšeného LDL cholesterolu

Príčiny:
- nezdravý životný štýl,

-genetika,

-familiárna hypercholesterolémia.

V niektorých prípadoch môžu mať ľudia zvýšenú hladinu cholesterolu od narodenia. Ide o pomerne častú genetickú poruchu. Práve preto je dôležité na preventívnych prehliadkach sledovať hladinu cholesterolu aj u detí, pretože včasným podchytením ochorenia sa dokáže predchádzať mnohým komplikáciám.

Rizikové faktory:
-diabetes,

-artériová hypertenzia,

-obezita,

-nízky HDL cholesterol,

-nedostatok fyzickej aktivity,

-nedostatočný príjem ovocia a zeleniny,

-konzumácia alkoholu a fajčenie,

-psychosociálne faktory.

Pri LDL cholesterole je genetika silnejšia

Primárnym cieľom liečby vysokého cholesterolu je dosahovanie cieľových hodnôt LDL cholesterolu podľa kardiovaskulárneho rizika. Pri vyšetrení lipidogramu sa zisťuje hodnota LDL a HDL cholesterolu, celkový cholesterol, triglyceridy, a aspoň jedenkrát v dospelosti hladina Lipoproteínu p (a).

Základné parametre lipidového profilu sa určujú cestou všeobecných lekárov pri preventívnych prehliadkach. Následne je nutné správne určiť kardiovaskulárne riziko pacienta, s použitím tabuliek- tzv. SCORE2 a SCORE-OP, prípadne s využitím konceptu vaskulárneho veku.

Hypercholesterolémia (najma zvýšená hladina LDL-cholesterolu) sa v súčasnosti na základe výsledkov štúdií považuje za najdôležitejší rizikový faktor pre aterosklerotické ochorenia, ako je infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. Ide o ochorenia, ktoré sú najvýznamnejšou príčinou úmrtí. Na srdcovocievne ochorenia zomiera na Slovensku takmer polovica populácie.

Po prekonanom infarkte myokardu či cievnej mozgovej príhody je mimoriadne dôležité sledovať hladiny LDL cholesterolu a udržiavať ich pod kontrolou. Vysoké hladiny cholesterolu (hypercholesterolémia) vedú k tvorbe a rastu aterosklerotických plátov, ktoré môžu upchávať a zužovať cievy. Odtrhnutie aterosklerotického plátu môže následne viesť k reinfarktu alebo cievnej mozgovej príhode (porážke).

„Priemerná hodnota LDL cholesterolu u slovenských pacientov vo veľmi vysokom kardiovaskulárnom riziku je na úrovni 3 – 3,5 mmol/l. To je extrémne vysoká hladina. Pre pacienta, ktorý je po infarkte alebo cievnej mozgovej príhode, bypasse alebo výkone na periférnych cievach, je našim cieľom znížiť LDL cholesterol pod 1,4 mmol/l. V takýchto prípadoch nestačia len režimové opatrenia, musíme nasadiť aj farmakologickú liečbu. A tá je v absolútnej väčšine prípadov potrebá doživotne. LDL cholesterol znižujú tzv. statíny. Avšak ani intenzívna statínová liečba niekedy nestačí nato, aby sme dosiahli u vysoko rizikových pacientov úroveň cholesterolu pod 1,4 mmol/l. V tomto prípade pridávame k perorálnej (tabletkovej) forme inovatívnu injekčnú liečbu, vďaka ktorej sa darí znížiť LDL cholesterol na želané hodnoty, ideálne až takmer „nulové“ (teda menej ako 1,0 mmol/l). Statíny v tzv. primárnej prevencii sú liečbou voľby pre ľudí, ktorí majú vysoký LDL cholesterol (napríklad na úrovni 4,0 mmol/l a viac) a potrebujú ho znížiť o 50 percent, ale inak nie sú vo veľmi vysokom kardiologickom riziku, teda neprekovali infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu alebo nepodstúpili intervenčné výkony na tepnách. V súčasnosti už máme pre týchto pacientov k dispozícií aj tzv. nestatínovú perorálnu hypolipidemickú liečbu, ktorá je vhodná pre osoby s intoleranciou na statíny. U pacientov, ktorí sú po vyššie popísaných kardiovaskulárnych atakoch a musíme znížiť ich LDL cholesterol na čo najnižšiu hodnotu, volíme injekčnú liečbu,“ hovorí  MUDr. Ivana Šoóšová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

Podľa jej slov to nie je úplne nulová hodnota, ale táto liečba dokáže dostať LDL cholesterol pod hodnotu 1,0 mmol/l.

Čo je dôležité vedieť – hladina cholesterolu v krvi je len z približne 20 percent ovplyvnená stravou. Viac ako 80 percent tvorí genetika.

„Aj z tohto dôvodu sa u pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom k potrebnej hladine bez liečby nedostaneme. Zdravá životospráva je žiaduca, ale genetika je v tomto silnejšia. Pacienti vo vysokom kardiovaskulárnom riziku sa nezaobídu bez liečby. To, čo sa nám darí inovatívnou liečbou, je dosiahnuť hladinu LDL cholesterolu na úroveň „nula celá niečo“ (0, niečo mmol/l. Niekto by sa mohol zľaknúť, že nulová hodnota je zlá. Nie je. Je to to, čo chceme, ale úplne u všetkých aj liečených pacientov sa nám to nepodarí dosiahnuť. V prípade LDL cholesterolu však jednoznačne platí – „čím nižšie, tým lepšie “ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová.

Každé riziko má inú hladinu cholesterolu

Podľa slov MUDr. Andreja Čorbu z kardiologickej ambulancie v Prešove neexistuje jedna hodnota, ktorá by bola fyziologická, resp. v norme. „Veľakrát ľudia na preventívnych prehliadkach nevedia, akú majú mať hodnotu cholesterolu. Niekto im niekedy povedal, že je to okolo 5,0 mmol/l, čo už nie je celkom pravda. Dáta nám ukazujú, že každý človek má svoju normu. Z tohto dôvodu by mal byť každý človek po 40 roku veku zaradený do niektorého rizika. Každý človek má totiž mať inú hladinu cholesterolu. To nie je ako krvný tlak, kde je ideálny stav 120/80 nmHg. Pri cholesterole je to aj o veku a stratifikácií (zaradenia).“

Prečo je to dôležité? „Na základe štúdie CARDIA z roku 2020 vieme podľa aktuálnej totálnej hladiny LDL cholesterolu a veku predpovedať budúcnosť. Dokážeme totiž určiť, v ktorom veku dostane pacient infarkt myokardu. Napríklad, ak má človek vo veku 19 – 20 rokov LDL cholesterol na úrovni 3,2 mmol/l, tak priemerný vek, kedy dostane infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu je 64 rokov. Ak mu v tom istom veku nameriame LDL cholesterol na úrovni 5,0 mmol/l štatisticky by mal dostať infarkt v 40 rokoch, teda o dvadsať rokov. V prípade, že jeho cholesterol bude na úrovni 2,0 mmol/l, infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu dostane v 100 rokoch. Toto je veľmi dôležitá informácia pre všeobecných lekárov, aj pre verejnosť. Ľudia tieto informácie často neberú na vedomie, cholesterol totiž nebolí. Ak im ale povieme, že pri ich aktuálne nameranej norme má štatisticky vypočítané, že v danom veku dostane infarkt, čo urobí? Čo urobí, keď sa dozvie, že v 40 rokoch pravdepodobne dostane infarkt? „Vykašle sa na to“ alebo sa bude snažiť strážiť si hladinu cholesterolu? .“ hovorí MUDr. Andrej Čorba.

Aká je súčasná realita? Len 2% populácie spĺňa cieľ LDL-C pod 1,4 mmol/l po infarkte myokardu a priemerná hodnota LDL-C pacientov vo vysokom kardiovaskulárnom riziku je 3,2 mmol/l.

Podľa slov MUDr. Andreja Čorbu by sa mali ľudia pýtať svojho všeobecného lekára, aká je hladina ich LDL cholesterolu a aká by mala byť. To sú totiž rozhodujúce informácie o tom, kedy a či človek dostane cievnu mozgovú príhodu alebo infarkt myokardu.

Každá preventívna prehliadka je príležitosťou sa dozvedieť o stave svojho zdravotného účtu. Jedným z najpoužívanejších nástrojov k stratifikácií rizika v praxi patrí systém SCORE, ktorý je založený na veľkej reprezentatívnej vzorke pacientov z Európy.

Tieto tabuľky rizík zjednodušujú stanovenie individuálneho kardiovaskulárneho rizika v rámci primárnej prevencie, teda u pacientov bez dokumentovaného kardiovaskulárneho ochorenia. Pacienti, ktorí prekonali infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu, sú automaticky zaradení do skupiny s veľmi vysokým rizikom ďalšej kardiovaskulárnej príhody.  

Vo vysokom alebo veľmi vysokom kardiovaskulárnom riziku sú aj pacienti s diabetom typu 1. a 2., kombináciou niekoľkých rizikových faktorov a chronickým ochorením obličiek.

Ostatných pacientov je potrebné dôkladne vyšetriť, odobrať anamnézu a stanoviť individuálne kardiovaskulárne riziko pomocou skórovacích systémov, ako sú nomogramy SCORE. Je veľa zdanlivo zdravých ľudí, ktorí sú nositeľmi kombinácie rizikových faktorov, ktoré môžu spoločne predstavovať nečakané vysoké riziko kardiovaskulárnych príhod.

A každé riziko má inú hladinu cholesterolu. „Keď lekár napíše, že pacient je v strednom KV riziku, mal by určiť, aká hladina LDL cholesterolu je pre neho v norme. Každý človek, ktorý bude na preventívnej prehliadke zastrafikovaný, tak okrem toho, že by mal mať tlak 120/80 nmHg, nemal by mať obezitu, mal by odchádzať z preventívnej prehliadky aj s hranicou „svojho“ LDL cholesterolu. Znamená to, že každý z nás má inú hranicu a preto by mali ľudia vedieť, v akej kategórií kardiovaskulárneho rizika sa nachádzajú.“

Skórovacia tabuľka sa po 40 roku veku vypĺňa u zdravých ľudí pri každej preventívnej prehliadke. U ľudí s kardiovaskulárnym rizikom sa na cholesterol pozerá už inak. Tam ide o to znížiť ho čo najviac. „Spodná hranica pre LDL cholesterol neexistuje, len vrchná. Napríklad v extrémnom kardiovaskulárnom riziku, teda keď pacient dostal infarkt 2x v priebehu dvoch rokov, by mal mať LDL cholesterol na hranici pod 1,0 mmol/l.“ hovorí MUDr. Andrej Čorba.

„Všetci sa bojíme rakoviny, je to veľký strašiak, ale keď niekto dostane infarkt myokardu, väčšinou polovica ani nepríde do nemocnice, pretože zomrú doma alebo mimo nemocnice. Keď už k tomu ataku príde zrazu je všetko hore nohami, ale nikto sa nepozerá, kde sa to všetko začalo. A že cholesterol, konkrétne LDL je najrizikovejším faktorom predpovede infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody. A pritom toto je ten kôň na ktorého si treba staviť. Aj preto sme druhý najhorší v Európe. Sme vysoko riziková krajina pokiaľ ide o kardiovaskulárne ochorenia. Horšie sú na tom už len Ukrajina a Rusko. Je to aj z toho dôvodu, že aj keď vieme, že vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol sú pre náš organizmus nepriateľom, tak to neriešime. Máme ako národ tendenciu riešiť problém, až keď sa stane.“ dodáva MUDr. Andrej Čorba. 

Diagnostika zvýšeného cholesterolu

Hladina cholesterolu v krvi sa dá zistiť jednoducho. Stačí preventívna prehliadka u všeobecného lekára, ktorý vám odoberie vzorku krvi a pošle ju na rozbor. Tento úkon je plne hradený zdravotnými poisťovňami a mal by byť súčasťou pravidelnej preventívnej prehliadky. Je dôležité, aby ste sa deň vopred stravovali ako zvyčajne, pretože len tak budú výsledky čo najpresnejšie.

Dobré a zlé tuky

Keďže cholesterol prijímame aj zo stravy, je nutné rozlišovať tuky na dobré a zlé.

Zdravý tuk (v izbovej teplote má tekuté skupenstvo):

Patria sem mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny (omega 3 a omega 6.)

Znižuje zlý LDL cholesterol a zvyšuje dobrý HDL cholesterol.

Nájdeme ho v živočíšnych zdrojoch (ryby, morské plody), ale aj v rastlinných zdrojoch (vlašské orechy, ľanové aj chia semienka, rastlinné oleje...). Telo si tieto kyseliny nevie vytvárať samo, a preto je nutné prijímať ich v strave.

Nezdravý tuk ( v izbovej teplote má tuhé skupenstvo)

Patria sem nasýtené mastné kyseliny a transmastné kyseliny. Zvyšuje LDL cholesterol a znižuje HDL cholesterol.

Nie je teda dôležité, koľko tukov konzumujte, ale aké druhy. Je dokázané, že výmenou nasýtených tukov za mono a polynenasýtené sa výrazne znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.

Praktické stravovacie návyky

Jedzte v menších a častejších dávkach

Odporúča sa 3 – 5 porcií denne, pričom veľmi dôležité sú zdravé raňajky.

Dbajte na zvýšený príjem ovocia a zeleniny

Zaraďte do svojho jedálnička aspoň 500 gramov čerstvej zeleniny a 150 gramov ovocia. Pre jednoduchšiu predstavu platí, že polovicu množstva na tanieri by mala tvoriť zelenina. Ovocie je zasa skvelým rýchlym občerstvením.

Znížte príjem soli

Odporúčaná denná dávka je 5,8 gramov, čo predstavuje jednu zarovnanú lyžičku soli.

Pridajte do jedálnička ryby

Odborníci radia aspoň 2 – 3 porcie za týždeň, ak ryby z akéhokoľvek nekonzumujete, zvážte aspoň doplnky stravy s rybím olejom.

Znížte príjem mastných a ťažkých jedál

Do jedálnička by ste naopak mali pridať vlákninu.

Pravidelný pitný režim

Balené a sladené vody nahraďte čistou vodou s pridaním citrónu, mäty či uhorky.

Po ktorých potravinách siahnuť?

Potraviny, ktoré obsahujú prospešné mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny:

• chudé mäso (kuracie bez kože, chudé hovädzie, morčacie, králičie...)
• ryby (pstruh, losos, makrela, sleď, tuniak),
• strukoviny a obilniny a obilniny,
• orechy (vlašské) a semená (ľanové, chia),
• rastlinné oleje, ako olivový,
• nízkotučné mliečne výrobky,
• celozrnné pečivo,
• množstvo ovocia a zeleniny.

Ktorým potravinám sa vyhýbať?

Tieto potraviny obsahujú nasýtené mastné kyseliny a transmastné kyseliny a je dobré sa im vyhýbať (alebo aspoň ich konzumovať v obmedzenom množstve):

• mastné druhy mäsa (najmä bravčové),
• bravčová masť,
• maslo,
• palmový či kokosový olej,
• plnotučné mliečne výrobky,
• biele pečivo,
• pridaný cukor,
• slané snacky,
• dresingy, majonéza, kečup...

Vysoký krvný tlak spúšťa ďalšie ochorenia

Artériová hypertenzia ako jedna z najčastejších chronických chorôb je rizikovým faktorom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, cievnu mozgovú príhodu, chronickú ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Je preto potrebné liečiť ju včas, aby sa zabránilo vzniku mnohých vážnych komplikácií.

Hraničnou hodnotou pre začatie liečby hypertenzie je tlak krvi 140/90 mmHg a vyšší. U liečených a dobre kontrolovaných hypertonikov je žiaduce, aby hodnota tlaku krvi nebola vyššia ako 130/80 mmHg. Hypertenzia je chronické ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť. Je možné ho však dobre a dlhodobo kontrolovať.

Artériová hypertenzia alebo choroba vysokého krvného tlaku je celosvetovým problémom. Postihuje 40 až 50 % dospelých ľudí vo veku nad 18 rokov. Napriek tomu približne polovica ľudí s vysokým krvným tlakom vôbec nevie o tom, že má vysoký krvný tlak, pretože v začiatkoch ochorenia nepociťujú žiadne príznaky a ťažkosti.

Jediný spôsob, ako sa dozvedieť, či trpíte artériovou hypertenziou, je dať si správne odmerať svoj krvný tlak. Aby sme mali svoj vysoký krvný tlak pod kontrolou, musíme byť najskôr správne diagnostikovaní. Hypertenzia celkovo postihuje dvoch až troch z piatich mužov alebo žien.

Mužov postihuje o niečo častejšie. Ochorenie sa už stáva problémom aj pre mladších ľudí, dokonca sa vyskytuje u dospievajúcej mládeže. Mladí ľudia bežne príznaky vysokého krvného tlaku nepoznajú, zvýšenie krvného tlaku ignorujú a pripisujú to stresu a iným problémom. Ak si ho aj zmerajú a ak zistia vyššiu hodnotu, považujú ju za náhodu, reakciu na záťaž a stres, a neuvažujú o tom, že ide o ochorenie.

Každý piaty pacient, ktorý navštívi svojho praktického lekára a je mu zmeraný tlak, ho má vyšší, hoci o tom vôbec nevie. Týka sa to približne pol milióna dospelej populácie na Slovensku.

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) patria celosvetovo na prvé miesto príčin smrti. Do roku 2015 sa očakávalo, že počet úmrtí dosiahne 20 miliónov. Hypertenzia je jedným z najdôležitejších rizikových faktorov mnohých KVO s podstatným vplyvom na morbiditu a mortalitu. Do roku 2025 sa očakáva že hypertenziou bude trpieť až 1,56 miliardy dospelých na svete.

V súčasnosti hypertenzia celosvetovo postihuje takmer 1 miliardu ľudí. Na Slovensku je v súčasnosti sledovaných pre hypertenzné ochorenie viac ako 1 milión pacientov. Štúdie hovoria o tom, že až 50 percent všetkých hypertonikov nie je kontrolovaných, a teda výsledné číslo ľudí s hypertenziou na Slovensku by malo byť až 2 milióny.

Optimálne hodnoty krvného tlaku

Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú 120/80 mmHg. Hodnoty nad 140/90 mmHg namerané v pokoji, znamenajú vysoký krvný tlak. Zároveň sú to aj prahové hodnoty, kedy už je potrebné začať s liečbou hypertenzie. Pre väčšinu liečených pacientov je cieľový tlak krvi pod 130/80 mmHg.

Ani u starších pacientov nad 65 rokov by nemal presiahnuť hodnoty 140/80 mmHg. Pri meraní tlaku je dôležité merať si aj srdcovú frekvenciu: optimálna je okolo 60 úderov za minútu. Za rizikovú sa u hypertonikov považuje srdcová frekvencia nad 80 úderov za minútu v pokoji, bez ohľadu na vek.

Starajte sa o svoje obličky – zachráňte svoje srdce

Obličky a srdce sú zdanlivo nesúvisiace orgány, no sú prepojené natoľko, že porucha jedného vytvára podmienky na poškodenie funkcie druhého. Mnohým úmrtiam na infarkt myokardu či cievnu mozgovú príhodu by sa dalo zabrániť, keby sa ľudia starali o svoje obličky.

Čo robia zdravé obličky?

- pracujú nepretržite a neúnavne 7 dní v týždni, 24 hodín denne,

-pôsobia ako filter krvi - zabezpečujú očistenie krvi od odpadových látok,

- regulujú soli a tekutiny v organizme,

- kontrolujú množstvo krvi a tkanivových tekutín,

- udržiavajú krvný tlak,

- produkujú hormón erytropoetín, ktorý ovplyvňuje tvorbu červených krviniek,

- aktivujú vitamín D z jeho neaktívnej formy,

- kontrolujú hladinu vápnika a fosforu v krvi a kostiach,

 - ovplyvňujú silu kostí prostredníctvom kontroly hladiny vitamínu D,

- udržiavajú stabilnú kyslosť vnútorného prostredia.

„Obličky majú veľkosť približne dvoch mužských pästí, ich práca v organizme je však enormná. Obličky hospodária s vodou a minerálnymi látkami. Za deň vyprodukujú približne 200 litrov primárneho moču, vylúčia 1 – 2 litre, všetko ostatné vstrebávajú. Pri práci s minerálnymi látkami je to vo väzbe na srdce najmä práca so soľou. Majú tiež endokrinnú funkciu, ak hovoríme o väzbe na srdce, je to metabolizmus hormónu (vitamínu) D. Ak sa v obličke nevytvorí vitamín D, telo nevie správne hospodáriť s vápnikom. Bežný hormón D získavame opaľovaním a stravou, a neaktívny musí prejsť obličkou, aby sa z neho stal aktívny. Ak neprejde, vzniká sekundárna hyperparatyeróza, a pri nej sa vápnik neukladá správne do kostí, ale po celom organizme. A to je problém a úplne najväčší je v tom, že sa ukladá do ciev. To už je veľmi rýchla cesta k ateroskleróze, ktorej výsledkom je často infarkt myokardu. „hovorí Doc. MUDr. Martin Demeš, PhD, MPH, hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu.

Endokrinná funkcia obličky tiež produkuje glykoproteínový hormón erytropoetín (EPO). EPO reguluje tvorbu červených krviniek s cieľom pokryť požiadavky tkanív na kyslík. Efekt dosahuje zložitým systémom spätných väzieb, v ktorom je vylučovanie hormónu obličkami riadené senzorom kyslíka v obličke, ktorý reaguje na parciálny tlak kyslíka v krvi. V podmienkach zvýšeného periférneho kyslíka sa hladina EPO znižuje.

„Pokiaľ teda nie je erytroproetín, nie sú červené krvinky a teda ani nosiče kyslíka, ktoré by kyslík priniesli aj do myokardu. Tým pádom je potencované nedokysličenie myokardu, ale aj iných orgánov, čo zvyšuje možnosť poškodenia srdca. „hovorí Doc. MUDr. Martin Demeš.

Toto sú podľa jeho slov dve najvýznamnejšie endokrinné funkcie obličiek. Ďalšou funkciou je regulácia krvného tlaku. „Obličky sekretujú enzým, ktorý voláme renín. Je to krvný proteín, ktorý aktivuje peptický hormón angiotenzín a ten spúšťa sériu procesov, ktoré prispievajú k zvýšeniu krvného tlaku. Zvyšuje sa kardiatický výkon a stimuluje vazokonštrukcia (stiahnutie ciev). Organizmus zadržiava zvýšené množstvo tekutín a zvyšuje sa smäd. Pokiaľ teda oblička nefunguje správne, nevie pracovať ani na regulácií krvného tlaku. Veľa ľudí má aj z tohto dôvodu artériovú hypertenziu. „ hovorí MUDr. Martin Demeš.

Obličky sú svedomím organizmu - včasná diagnostika môže zastaviť progres ochorenia

Ochorenia obličiek spočiatku nespôsobujú žiadne výrazné problémy. Mnohí pacienti preto vyhľadajú lekára príliš neskoro, kedy je už ochorenie nezvratné a poškodilo aj iné orgány. Najviac ohrození sú pacienti s cukrovkou a vysokým krvným tlakom, preto by mali svoje obličky kontrolovať pravidelne. Funkciu obličiek je možné jednoducho odhaliť vyšetrením moču a krvi.

Ak sa podarí diagnostikovať CKD včas, dá sa úspešne liečiť, zastaviť postup ochorenia a tak aj predchádzať jeho komplikáciám. Správna a dostatočne včasná liečba obličkových ochorení môže dlhodobo znížiť zdravotné rizika, a to nielen v súvislosti s obličkami, ale zároveň aj zdravím srdca a ciev.

Samotné chronické ochorenie obličiek (CKD – Chronic Kidney Disease), ako aj jeho komplikácie, spôsobujú zrýchlené kôrnatenie tepien – aterosklerózu, čo zvyšuje riziko infarktu, cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhania, poruchy prekrvenia končatín, náhlej smrti... Pri obličkovej nedostatočnosti ohrozujú tieto stavy aj mladých pacientov.

„Obličkové ochorenia nebola. Väčšinou sú chronické a prídeme na ne často náhodou pri preventívnej prehliadke. Veľakrát, a je to približne 20 percent pacientov, príde už vo finálnom zlyhaní obličiek a potrebujú hneď dialýzu. V tom je zákernosť tejto choroby. Nedáva signály, ktoré by boli úplne zrejmé.“ hovorí Doc. MUDr. Martin Demeš, PhD, MPH, hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu.

Signály poškodenia obličiek môžu byť podľa jeho slov veľmi jednoduché. Napríklad bolesť hlavy, ktorá môže byť spôsobená renálnou hypertenziou. Väčšina ľudí však pri bolesti hlavy užije analgetikum, čím ešte viac „dokŕmi“ obličku. Ďalším príznakom je únava, nekvalitný spánok a tiež opuchy na rôznych častiach tela. „Toto všetko chronicky prichádza, človek si na to zvyká a nakoniec, keď už to bude k nevydržaniu pôjde človek k lekárovi a zistí, že je neskoro.“ konštatuje situáciu Doc. MUDr. Martin Demeš. Hovorí tiež, že obličky sa vyšetrujú v rámci preventívnej prehliadky a odporúča tiež používať aspoň z času na čas indikačné obličkové papieriky.

Ochorenia obličiek postihujú celosvetovo až 500 miliónov ľudí, čo je asi každý desiaty dospelý človek. Mnohí si však životne dôležitú úlohu obličiek neuvedomujú a ich ochorenia podceňujú. Obličky vnímame ako orgán potrebný pri tvorbe moču, no len málokto vie, koľko ďalších nenahraditeľných funkcií v tele zabezpečujú. „Obličky sú svedomím organizmu, tak ako je srdce centrom pre lásku. Všetko, čo sa pokazí, ide do obličiek. Či už sú to nesprávne lieky, nesprávne dávkované lieky, zle kontrolovaný cukor, LDL cholesterol, vysoký krvný tlak -to všetko sa ukladá do obličiek. A tie vydržia veľa, ale keď je toho už priveľa, prestanú stíhať., hovorí Doc. MUDr. Martin Demeš, PhD, MPH, hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu.

Zníženie funkcie obličiek má vplyv na celý organizmus

Chronické ochorenie obličiek (CKD – Chronic Kidney Disease) a zníženie ich funkcie má vplyv na celý organizmus a zasahuje aj zdanlivo nesúvisiace orgány. Je častou príčinou obávaných srdcovocievnych chorôb, zvyšuje krvný tlak, spôsobuje anémiu, infekcie, ochorenie kostí, zvyšuje hladinu cholesterolu a spôsobuje aj ďalšie zdravotné problémy.

Srdcovocievne ochorenia sú celosvetovo najčastejšou príčinou chorobnosti a úmrtnosti, no mnohým prípadom by sa dalo zabrániť, ak by sa ľudia dostatočne starali o svoje obličky. Pacienti s chronickým ochorením obličiek majú 20-30-krát vyššie riziko srdcovocievnych ochorení, riziko úmrtia na srdcovocievne ochorenia rastie o 54 % a riziko mozgovej porážky je u nich dokonca až o 73 % vyššie, ako u ľudí so zdravými obličkami. V skutočnosti ohrozuje pacientov s CKD viac infarkt či cievna mozgová príhoda, ako zlyhanie obličiek.

Štúdie dokazujú, že dokonca aj mierne zníženie obličkovej funkcie významne zvyšuje riziko srdcovocievnych príhod. Podľa odhadov odborníkov môže do roku 2015 zomrieť následkom chronického ochorenia obličiek a srdcovocievnych ochorení až 36 miliónov ľudí.

Lekári sa vo svojej praxi často stretávajú s pacientmi, u ktorých sa súčasne objavujú srdcové a obličkové ochorenia rôzneho stupňa. Tieto dva orgány sú prepojené natoľko, že porucha jedného vytvára podmienky na poškodenie funkcie druhého.

V klinickej praxi sa začal používať pojem renokardiálny resp. kardiorenálny syndróm, ktorý označuje nepriaznivé ovplyvnenie srdcovocievneho systému ochorením obličiek, alebo naopak – vznik ochorenia obličiek  v dôsledku srdcového zlyhávania. Je ťažké určiť chronológiu, v akej ochorenia vznikli. Ochorenie srdca totiž viacerými spôsobmi negatívne ovplyvňuje funkciu obličiek a na druhej strane v tom istom čase ochorenia obličiek významne zhoršujú funkciu srdca.

Asi u 40 % pacientov hospitalizovaných pre akútne srdcové zlyhávanie dochádza k akútnemu poškodeniu obličiek. Pri liečbe kardiorenálneho syndrómu je často potrebná spolupráca nefrológa, kardiológa a internistu.

„Obličky ovplyvňujú srdce prostredníctvom kardiorenálneho syndrómu. Je ich 5 podtypov, a prvé dve sú kardiorenálne a ďalšie sú renokardiálne. Srdce, konkrétne srdcová pumpa dodáva do obličiek krv. Keď srdce nevládze, obličky nedostanú dostatočné množstvo krvi a dochádza k zlyhaniu obličiek. A toto má buď rýchly nástup (akútne zlyhanie) alebo je to chronické. Naopak, renokardiálny syndróm nastáva pri zhoršení renálnych funkcií, čo vedie k poškodeniu a/alebo dysfunkcií srdca.“ hovorí Doc. MUDr. Martin Demeš.

Kardiorenálny syndróm (KRS)

Typ 1: Akútny KRS – je charakterizovaný náhlym zhoršením funkcie srdca (napr. akútne srdcové zlyhanie, akútny koronárny syndróm...), ktoré má za následok akútne poškodenie alebo zlyhanie obličiek. To zvyšuje riziko úmrtia, predlžuje pobyt v nemocnici a často prináša potrebu opätovnej hospitalizácie. Ak už má pacient chronické ochorenie obličiek, akútne zhoršenie funkcie srdca urýchľuje progresiu ochorenia obličiek do vyšších štádií.

Typ 2: Chronický KRS – chronické srdcové zlyhávanie vedie k poškodeniu alebo zhoršeniu funkcie obličiek. Táto kombinácia ochorení sa objavuje asi u 60 % pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním. Obyčajne je len ťažké určiť, ktoré ochorenie bolo primárne a ktoré vzniklo ako dôsledok (teda či ide o II. alebo IV. typ KRS). Príkladom tohto typu KRS sú napríklad vrodené ochorenia srdca, pri ktorých je výskyt ochorenia obličiek asi u 50 % pacientov.

Typ 3 : Akútny renokardiálny syndróm - akútne zhoršenie obličkových funkcií vedie k poškodeniu alebo dysfunkcii srdca, ide teda o poškodenie srdca následkom ochorenia obličiek. K akútnemu zhoršeniu funkcie srdca môže prispievať zadržiavanie vody a sodíka, nerovnováha minerálnych látok a prítomnosť toxínov v krvi, ku ktorým dochádza pri akútnom obličkovom zlyhaní.

Typ 4: Chronický renokardiálny syndróm - chronické ochorenie obličiek vedie k poškodeniu, ochoreniu alebo dysfunkcii srdca. Medzi závažnosťou CKD a celkovou úmrtnosťou existuje priama úmera. Počas dialyzačnej liečby sa príznaky srdcového zlyhávania prejavujú minimálne u ¼ pacientov. Srdcovocievne ochorenia sú príčinou smrti u viac ako polovice pacientov na dialýze.

Typ 5: Sekundárny kardiorenálny syndróm - niektoré systémové ochorenia (napr. diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, sepsa, systémový lupus erytematosus, chronické zápalové ochorenia...) vedú k súčasnému poškodeniu alebo dysfunkcii obidvoch orgánov – srdca a zároveň aj obličiek.

Prevencia a liečba chronického renokardiálneho syndrómu

U pacientov s chronickým ochorením obličiek dochádza k rýchlejšiemu postupu aterosklerózy, poškodeniu ľavej srdcovej komory a vzniku poruchy funkcie srdca. Prevenciou renokardiálneho syndrómu  je preto prevencia chronického obličkového ochorenia a spomalenie jeho progresie.

Dôležitou súčasťou je liečba anémie, ktorá je sprievodným ochorením chronického ochorenia obličiek a má nepriaznivý vplyv aj na funkciu srdca. Preventívne sa môžu podávať ACE-inhibítory (rozširujú cievy a znižujú krvný tlak) a betablokátory (znižujú tlak a rýchlosť tepu srdca). Pozornosť treba venovať aj zvýšenej hladine tukov a cholesterolu a v prípade cukrovky jej dostatočnej, účinnej liečbe.

Zatiaľ nie je známe, či by skríning zameraný na včasné vyhľadávanie chronického ochorenia obličiek pomohol priamo znížiť počet úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia. Vieme však, že bielkovina v moči je významnejším príznakom ochorenia obličiek a  srdca, než napríklad vysoký krvný tlak, rovnako že zníženie proteinúrie má na srdce a obličky väčší ochranný vplyv, ako zníženie krvného tlaku a tiež že včasné odhalenie a liečba CKD môže zlepšiť kardiovaskulárne výsledky. Preto sa zrejme včasné odhaľovanie obličkových ochorení stane súčasťou prevencie kardiovaskulárnych ochorení.

Ohrozenie srdca u dialyzovaných pacientov

Chronické zlyhanie obličiek si vyžaduje pravidelnú dialyzačnú liečbu a spôsobuje množstvo závažných komplikácií, ako je anémia, vysoký krvný tlak, hypertrofia ľavej srdcovej komory, a pod. Pacienti na dialýze majú dramaticky zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. Ich úmrtnosť na ochorenia srdca je v priemere 10x vyššia ako u ľudí s normálnou funkciou obličiek v porovnateľnom veku.

Väčšina srdcovocievnych komplikácií sa začína vyvíjať už vo včasných štádiách chronického ochorenia obličiek a ich liečba u dialyzovaných pacientov má teda už len obmedzenú účinnosť. Preto by sa mala venovať pozornosť najmä prevencii a včasnému záchytu problémov. 

Priebeh kardiovaskulárnych ochorení u pacientov na dialýze je odlišný a závažnejší, ako u ľudí so zdravými obličkami a s rovnakým ochorením srdca. Napríklad hypertrofia ľavej srdcovej komory sa u dialyzovaných pacientov dá napriek liečbe zvrátiť len čiastočne. Rovnako majú pacienti so zlyhaním obličiek zrýchlený postup aterosklerózy, ktorá je navyše charakteristická výrazne vyšším počtom kalcifikátov (vápenatých usadenín) v cievach, čo súvisí s poruchami metabolizmu solí u pacientov s obličkovým zlyhaním.

Obličky a ich ochorenia

Poďme sa bližšie pozrieť na obličky a ich ochorenia.

Chronické ochorenie obličiek

Funkcia obličiek sa pri chronických ochoreniach stráca postupne. Veľmi často prebiehajú celé roky bez príznakov a nespôsobujú žiadne problémy. Liečba a prognóza závisia od toho, v akom štádiu sa ochorenie odhalí a do akej miery sú už obličky poškodené. 

O obličkovej nedostatočnosti hovoríme pri poklese činnosti obličiek asi na polovicu. Koncentrácia toxických látok v organizme sa už začne zvyšovať, no v tomto štádiu je ešte telo schopné vykonávať všetky svoje funkcie.

Podľa závažnosti má chronické ochorenie obličiek päť štádií, ktoré sú označené CKD 1. až 5. (angl. Chronic Kidney Disease)

1. št. CKD  : normálna funkcia obličiek

2. št. CKD  : mierne znížená funkcia obličiek

3. št. CKD  : stredne znížená funkcia obličiek

4. št. CKD  : závažne znížená funkcia obličiek

5. št. CKD  : zlyhanie obličiek

Rizikové faktory obličkovej nedostatočnosti

Najčastejšími príčinami, ktoré postupne zhoršujú funkciu obličiek a môžu viesť až k ich úplnému zlyhaniu, sú najmä:

• dlhoročná cukrovka,
• nekontrolovaný resp. nedostatočne liečený vysoký krvný tlak,
• chronická glomerulonefritída (zápal obličkových klbôčok),
• chronická pyelonefritída (zápal obličkových kanálikov, niekedy spôsobený obličkovými kameňmi),
• dlhodobé a nadmerné užívanie liekov proti bolesti (môže spôsobiť nebakteriálny zápal obličkových kanálikov),
• prekážka v močových cestách (napr. obličkové kamene, nádor, u mužov zväčšená prostata),
• polycystické ochorenie obličiek (dedičné ochorenie charakteristické vznikom veľkého množstva cýst),
• opakované infekcie v močovej sústave,
• ateroskleróza – kôrnatenie tepien (tzv. ischemická nefropatia),
• vývojové deformácie alebo abnormality močových ciest,
• autoimunitné ochorenia, ktoré ovplyvňujú imunitný systém celého tela (napr. lupusová nefritída, Goodpastureov syndróm),
• niektoré iné ochorenia alebo stavy po operáciách obličiek.

Príznaky chronického ochorenia obličiek

Prvé príznaky chronického ochorenia obličiek sa často objavujú až pri znížení obličkovej činnosti o 35-40%, niekedy dokonca aj neskôr. Patrí medzi ne:

• bolesť hlavy,
• slabosť, rýchla únava,
• nechutenstvo, opakované zvracanie,
• častejšie močenie - najmä v noci,
• zvýšený pocit smädu,
• bledá koža,
• vysoký krvný tlak,
• vznik anémie, poruchami v zložení krvi s nedostatkom vápnika a nadbytkom fosforu, draslíka, často aj sodíka a kyseliny močovej. Zároveň chýba vitamín D a zvyšuje sa kyslosť krvi.

Zlyhanie obličiek

Ktorákoľvek z chorôb obličiek môže spôsobiť zníženie ich funkcie. Vyvolávajúce príčiny zlyhania obličiek sú veľmi rozmanité – od otráv až po chronické choroby obličiek napr. pri vysokom krvnom tlaku.

O zlyhaní obličiek hovoríme pri poklese ich funkcie na 10-20 % normy. Strácajú schopnosť vylučovať odpadové látky a vodu a naruší sa rovnováha solí a kyslosti organizmu. Môže sa znížiť množstvo moču, organizmus zadržiava vodu, v dôsledku čoho vznikajú opuchy. Hromadenie vody v pľúcach môže dokonca ohroziť život. Zvyšujúca sa koncentrácia odpadových látok môže poškodzovať srdce a mozog.

Príznaky zlyhania obličiek

• apatia,
• slabosť,
• bolesť hlavy,
• hnačka,
• zvracanie,
• bolesti kostí,
• opuchy,
• bolesť na hrudníku,
• svrbenie a bledé sfarbenie kože