„Tam kde je vôľa, tam je aj cesta!“ Príbeh na pokračovanie- 4. časť

„Nemám na to odvahu!“ Po vyslovení vety, ktorú Alena nečakala ani v najhoršom sne bolo počuť len muchu zakliesnenú za vnútornou žalúziou.
„Prosím? Tak Ty nemáš odvahu odlepiť sa z miesta a posunúť sa o kúsok ďalej? Celé dni počúvam Tvoje komentáre: „Ale je tým našim cyklistom sveta žiť, chodia si hore, dole, vidia svet!“ a keď sa máš pohnúť zo svojho kresla a začať žiť svoj skutočný život, tak na to nemáš odvahu? Tebe by nepomohlo ani zeleno-žlté pásikavé tričko, aby si sa k niečomu odhodlal!“
Marek na ňu z údivom pozeral. Vždy ho fascinovalo, ako dokázala do svojich emocionálnych výlevov zakomponovať politickú, spoločenskú, či momentálnu športovú situáciu.
„Počúvaš ma vôbec?“ zakričala naňho úplne zblízka.
„Samozrejme! Pýtala si sa ma na môj názor, tak som Ti ho povedal. Jednoducho nemám na to odvahu!“
„Fajn! A čo teraz?“ Alena si sadla, lebo tep jej vyskočil nad rámec zdravej slušnosti. Vhĺbila sa do vnútorného monológu, ktorý odzrkadľoval jej momentálnu situáciu.
(Tak, a to by sme mali. Opäť nepodarený pokus rozhýbať svoj život vlastnými silami. Vidíš mamka moja a Ty si mi vždy hovorila, že tam kde je vôľa, tam je aj cesta! Ale ako tú moju polovičku dokopať k tomu, aby tú vôľu hľadal?) Alena sa vrátila späť do reality, hneď ako chcel Marek zapnúť priamy prenos z cyklistických pretekov, ktoré okrem nej sleduje asi dve miliardy ľudí.
„Dobre teda. A ako si predstavuješ náš život ďalej?“
Marek nemal rád vety typu: „Ako ďalej? Čo teraz? Poďme to vyriešiť! S týmto názorom patril do reprezentatívnej vzorky mužskej populácie, ktorá rada necháva veci jednoducho plynúť bez toho, aby sa o ich zmenu nejakým spôsobom pričinili. Alenu to však neprekvapilo. Pobúriť, to áno. Často sa nad Marekovým prístupom rozčúlila, ale prekvapovať ju to prestalo už rok po svadbe.
„Alenka, prečo chceš odo mňa tak dôležité rozhodnutie práve v tejto chvíli? Nestačilo by zajtra? Vieš, nechám si to prejsť hlavou, zhodnotím si plusy a mínusy a...
„Mal si na to dosť času“ Máš rád hry, súťaže, preteky! Všetci v nich riskujú! Čo keby si aj Ty raz urobil niečo, čo by si nemal podložené výskumom, prieskumom, alebo niečím hmatateľným? Urob niečo, ako skok do neznáma, kedy sa spoľahneš len na NÁS!“
Marek sa poškrabal po brade. Posledné Alenine slová zneli ako výzva! On sa predsa výziev nikdy nebál!
a) zoberie Alenu do vysnívaného domčeka
b) oblečie si zelené tričko a pridá sa k fanúšikom
c) nájde doposiaľ nevyslovený kompromis

Katarína Matušková