„Stará láska nehrdzavie“ Príbeh na pokračovanie- 3. časť

„Povznesiem sa nad všetko, čo sa deje a začnem si plniť svoje dávne sny!“. Rozhodnutie padlo v okamihu, veď ako sa hovorí: „Stará láska nehrdzavie!“ S odhodlanosťou bohyne víťazstva sa postavila pred svojho právoplatného manžela, zhlboka sa nadýchla a... v tom padol ďalší gól do súperovej bránky. Nával emócií zdvihol Mareka z obľúbeného kresla a prvým partnerom, s ktorým mohol zdieľať nefalšovanú radosť bola Alena. Jednoducho padla mu do rany. Objal ju tak silno ako vedel. Keď však odtiahol svoju hlavu na vzdialenosť, z ktorej videl jasné črty jej tváre, pochopil. Ten čitateľný výraz, ktorého sa vždy tak trochu bál.
„Chcem sa s tebou rozprávať“ povedala šeptom Alena, práve vtedy keď všetci fanúšikovia povstali a čakali na slávnostné vyťahovanie vlajky víťaza.
„Deje sa niečo? Ak sa chceš vŕtať v tom dnešnom prešľape, vykašli sa na to! Pozri, pekný večer je pred nami, mám náladu oslavovať, tak to prosím Ťa nepokaz!“
„Marek, pamätáš sa ako sme sa chceli presťahovať do toho domčeka po mojej starej mame?
„Alenka prestaň, už zase začínaš, veď sme o tom hovorili už aspoň tisíc krát.“
„Ja viem, ale túžbu neuhasíš. Mám pocit, že dozrel čas.“
„Čas na čo?“ opýtal sa Marek, ktorý už šípil, aké slová budú nasledovať.
„Čas na to, aby sme pretrhli ten trojročný kolotoč, v ktorom sme sa už jeden druhému začali strácať. Potrebujeme nový smer našej cesty. Ja potrebujem, aby bol niekto na mne závislý!“
Monológ, ktorý Alena predniesla padol na úrodnú pôdu.
„Myslíš si, že by sme to mohli spoločne dokázať? Si si istá?“
„Som si viac než istá!“ Nepoznám žiadneho muža, ktorý by bol lepším otcom ako ty!
Zober si zajtra voľno, poďme k našim a po ceste sa stavíme v tom malom domčeku. Len si to predstav, Ty a Ja a pár drobných nožičiek. Nebolo by to krásne? A k tomu by som si mohla splniť svoj dávny sen! Začala by som písať knihu!“
Marek sa na ňu s údivom pozeral a v hlave sa mu začal premietať scenár, ktorý by v
prípade jeho ÁNO nasledoval. Po čase by si musel nájsť novú prácu, a keď si predstavil to sťahovanie, na chrbte mu naskočila husia koža. Najdôležitejšie však bolo to, že aj on mal už toho stereotypu s rovnakými príchodmi a odchodmi akurát tak dosť. Alena túžobne očakávala jeho rozhodnutie. Marek sa zhlboka nadýchol a povedal:

a) „Nemám na to odvahu!“

b) „Tak poďme do toho!“

c) „Rozhodni Ty sama, čo bude ďalej!

Katarína Matušková