„Spravodlivosť národy dvíha, hriech ich nivočí“

Trpké a bolestivé skúsenosti nás naučili, že veľkosť národa nespočíva vo vojenskej sile alebo vo veľkých koloniálnych dŕžavách alebo imperialistických nárokov a rasových privilégiách. To všetko možno nazvať rétorikou, nadutosťou alebo snom o pravej veľkosti. So všetkými týmito prednosťami možno klesnúť do úbohosti a ničomnosti, že by sa pre to začervenal aj divoch. Musíme sa presvedčiť, že ani ekonomický blahobyt ani výdobytky techniky netvorí veľkosť národa, ak tieto hodnoty sú odtrhnuté od hodnôt morálnych a duchovných. A nedajbože, aby nám dejiny museli dať znova tvrdú lekciu, ako sa naučiť tejto pravde. Slovo spravodlivosť v biblickej reči značí počestnosť, bezúhonnosť života, zdravé mravy, nábožnosť, svätosť. Slovom, spravodlivý človek je človek, ktorý je verný svojim povinnostiam voči Bohu, voči blížnemu i voči sebe. Nuž a taký človek je skutočne veľký, aj keď nemá akademické tituly, aj keď má skromné vzdelanie, aj keď sa jeho meno neobjavuje v novinách a časopisoch, na plagátoch a v spoločenských strediskách. Národ, aby sa udržal na nohách, potrebuje takýchto neznámych. Ktosi povedal „Ľudstvo väčšmi potrebuje ľudí čestných ako veľkých.“ A to je pravda. Vedecké a technické a ekonomické a politické hodnoty závisia od hodnoty morálnej. Majú totiž platnosť, ak ich hľadáme a užívame čestne a poctivo. Morálka však od nich nezávisí. Má platnosť sama v sebe. Čestný človek je vzácnosť v každom prípade, kým politik, vedec, podnikateľ má cenu len vtedy, keď je čestný. Spoločnosť stojí teda na morálnych základoch. Ak sa, však za základ spoločného života kladie záujem egoistický, ambície, privilégiá, pôžitkárstvo, žravosť, tak vzťahy medzi ľuďmi klesnú na úroveň pudov, impulz a sklonov. Úroveň, ktorá nie je už ľudská, je neľudská. Lebo žravec, egoista, ctižiadostivosť a zmyselník nevidia vo svojom blížnom brata, s ktorým sa majú podeliť o zemské majetky a život, ale konkurencia, ktorý sa prie o korisť, a nepriateľa, ktorý podráža nohy. A preto sa správajú k nemu nepriateľsky a útočne. A tak je tu len jeden plán: odstrániť prekážku a vyradiť nepriateľa. Alebo aspoň pokúsiť sa ho podrobiť svojim rozmarom a cieľom. A potom sa z blížneho urobí nástroj, ktorý má slúžiť zisku, moci, ctibažnosti a rozkoši. Nerestný človek nevidí nikdy v blížnom cieľ, ale vždy len prostriedok. Takéto pokorenie vyvoláva reakciu a vzburu u každého, kto sa cíti obraný o svoju dôstojnosť. Tu sú pramene boja a násilia. Krajina, kde sa zapeleší pornografia, kde oplznosť koluje často pod etiketou umeleckého diela, krajina, kde hlad po zisku neušetrí nijakú kategóriu ľudí a povolaní, a má to za následok skazu na všetkých úrovniach, taká krajina si pripravuje záhubu vlastnými rukami. Kto zachráni národ v takýchto neistých zdravotných podmienkach? Istotne nie ekonomické zdroje a administratívne zásahy, ani politický systém, a veru ani formálne právne normy. Tým menej tradície minulosti alebo nádeje do budúcnosti. Jedinou činnou terapiou tejto ťažkej infekčnej formy je prísna mravná disciplína, ktorú si musí uložiť každý občan v živote súkromnom i verejnom. Niet iného východiska. Proti ťažkej infekcii treba nasadiť silné antiseptiká. Prvou podmienkou života je čistota. Špina je najpriaznivejšou pôdou pre všetky choroby a pre všetky formy úplatku. Nemeraj teda veľkosti národa počtom strojov a fabrických komínov, ale v prvom rade reálnymi vzťahmi medzi ľuďmi, a miestom, aké sa skutočne prisudzuje ľudskej osobe, či sa totiž tieto vzťahy zakladajú na bratstve alebo na vykorisťovaní človeka v politike, v ekonómií, v práci, v manželstve, v umení a v technike. Lebo napokon prvá, podstatná kultúra je milovať blížneho ako seba samého.

Giovanni Albanese - kresťanský filozof