„Nie je dôležité kde, ale s kým“! Príbeh na pokračovanie- 5. časť

„Máš pravdu. Zbaľ si veci! Zajtra odchádzame! Netvrdím, že navždy, nehovorím, že naveky, ale mám nápad!“
„Viem ako by sme mohli čiastočne splniť Tvoje sny a zároveň neurobiť až taký rázny škrt za naším doterajším životom. Môj kolega má malú chatku uprostred nedotknutej prírody. Predstav si, len Ty a Ja a kopec času. Čo povieš?“
Alena pomaly žmurkala očami a nemohla uveriť, čo práve počula z úst svojho manžela. Víkend vo dvojici, mimo mesta, mimo všetkých ľudí a všetkého ruchu, ktorý ich pohlcoval a zatláčal ich vzájomný vzťah kdesi pod hladinu dennej všednosti.
„Marek, si si istý? Nie je to len reakcia po nadýchnutí čpavku v podobe mojej provokácie?“

Marek zdvihol telefón, prehodil pár viet, otvoril dvere, vybehol z paneláku, vbehol do vedľajšieho vchodu a za pár minút stál s gestom víťaza späť vo dverách.
„Ešte stále neveríš?“ pozeral sa na Alenu s potmehúdskym výrazom v tvári. V ruke sa mu hompáľali kľúče od kráľovstva uprostred divočiny. Nie je to päť hviezdičkový hotel s obsluhou, ale veď nie je dôležité kde, ale s kým!“
Nežne ju pohladil po vlasoch a ona ešte stále ako socha z mramoru nasávala posledné vypovedané slová: „...nie kde, ale s kým!“
„Žeby doňho vošiel povestný olympijský duch? Kruhy sa náhle stretli a nastalo tak vytúžené súznenie?“
V myšlienkach sa Alena opäť oddala analytickému rozboru situácie, ale v okamihu ako náhle precitla, našla vhodný batoh a začala doň zhromažďovať všetky potrebné veci určené na dobrodružný výlet.
Večer zaspali v spoločnom objatí. Po dlhom čase usínali s chvením a očakávaním, čo prinesie zajtrajší deň s prívlastkom „dobrodružný“