„Naše“ hádky očami detí – ako im nimi ubližujeme?

Vnímanie reality u detí je absolútne rozdielne ako u dospelých. V mnohých nepriaznivých situáciách si tieto skutočnosti vôbec neuvedomujeme. Hlavne v takých, kde s nami valcujú emócie, ani nevnímame, čo všetko vypustíme z úst. Dieťaťu stačí raz započuť a problém je na svete!

Majú byť deti svedkami rodičovských hádok alebo nie? To je jednou z presne takých otázok, na ktoré vám jednoznačne nikto neodpovie. Sami najlepšie poznáte situáciu vo vašej rodine, viete, či sú hádky len občasnou alebo pravidelnou záležitosťou. Bližšie by sme sa museli pozrieť aj na závažnosť, respektíve intenzitu v priebehu hádky.
Najmenej dokážu deťom uškodiť len také „mierne“ výčitky, no aj vtedy vážte slová. Ak sa tieto vaše konflikty vyostrujú, vedzte, že dieťa sa môže v neskoršom veku správať zakríknuto, ťažšie sa teda začleňuje do kolektívu, voči okoliu začne pociťovať nedôveru a úzkosť. Počas hádky sa nikdy neriešia tie dobré veci, veď inak by sme sa nehádali, no na tie zlé, treba používať iné „šifry“.

Čím je dieťa staršie, tým si viac uvedomuje, že v rodine trpíte istým nedostatkom, teda ťažia vás problémy z dlhodobého hľadiska. Dieťa sa tak môže ešte viac uzavrieť pred vonkajším svetom alebo všetko navôkol začne považovať za zlé. Nebude vedieť reagovať na pozitívne signály a aj ich ťažšie opätuje.

V kritickom veku sú deti do 14 rokov. Vyvíja sa ich nervová sústava a každé jej „vybočenie“ má vplyv na koncentráciu, pozornosť a emocionálne prežívanie. Nervová sústava je úzko prepojená aj s imunitným systémom. Deti takto ťažšie odolávajú  nielen psychickým, ale aj útokom z prostredia na ich zdravie.

Pozor – deti taktiež nedržte ako v bavlnke. Občasné hádky vzťahy dokážu utužiť a zmierniť napätie. To môže byť často horšie, než keď emócie vyplávajú na povrch počas hádky.        

Tatiana