„ Dočkaj času ako hus klasu“! Príbeh na pokračovanie- 6. časť

Hneď ako Alena otvorila oči, neskutočne sa tešila. Po niekoľkých rokoch konečne sami, uprostred prírody.
„No a čo, keď v chatke, no a čo keď v prenajatej!“ Všetko je nachystané, veci sú zbalené, len Marek ešte spí...
„Marek vstávaj, už by sme mali pomaly ísť!“
„A kam?“ zamrmlal Marek s mierne pootvoreným okom.
„No, predsa...“ Alenin hlas sa zasekol, nevedela, či Marek žartuje, alebo je ešte stále v ríši snov.
„No predsa na výlet za dobrodružstvom!“
Marek si rozstrapatil aj tak už dosť našuchorené vlasy, pomaly sa posadil a snažil sa rozpamätať na detaily včerajšieho dňa. Jeho pohľad zamieril na kľúče od chatky, ktoré pokojne odpočívali na stolíku, vedľa postele. Len tak si tam ležali a potichučky naňho volali:
„Marek vstávaj, čo si sľúbil, treba aj dodržať!“
„Moja Drahá, no samozrejme, všetko platí, šup, šup, aby sme tam prišli ešte za vidna!“
Auto z garáže veselo naštartovalo, akoby tušilo, že dnešná cesta bude úplne iná ako každodenná trasa smer práca-nákup-domácnosť.
Keď prešli prvých dvadsať kilometrov, Alena nevydržala a zo zvedavosti položila Marekovi otázku: „ A vieš vôbec kam to presne ideme?“
Marek mierne prižmúril oči. Robil to vždy, keď sa chystal vypustiť z úst nejakú múdrosť.
„Nechaj sa prekvapiť! Veď vieš ako sa hovorí: „Dočkaj času ako hus klasu!“
A hovorí sa aj: „Kto si počká ten sa dočká a ešte mnoho iných prísloví, ale ja som len chcela vedieť, či tam vôbec trafíme!“ Alena bola vždy nervózna, keď čímkoľvek vybočovala z rutiny bežného dňa. A cesta niekam, aj keď sa na ňu tešila, bola tiež svojím spôsobom vybočením.
„Ešte takých päťdesiat kilometrov a budeme tam! Teda skoro tam.“ Alena začala šípiť, že tak jednoduché to asi nebude.
„Čo myslíš tým skoro?“
„Veď som Ti hovoril, že je to chatka uprostred prírody, určite som Ti spomenul aj to, že tam nie je elektriny a po vodu si zbehneme k najbližšej studničke a...“
„Ako prosím? Romantiku v lese si mi spomínal, ale o pravekej dobe si nehovoril!“
„Nerozčuľuj sa, určite sa Ti tam bude páčiť, len Ty a ja a možno pár divých zvierat!

Katarína Matušková