Možno je to v nás

Úprimnosť oslobodzuje, ale občas aj poriadne zabolí

Stredoškoláčka Tegan je tichá a nenápadná, nechce pútať pozornosť. Aj tak jej má viac než dosť. V škole ju všetci poznajú ako „tú s tou rukou“. Do študentského života za zapája len na sociálnych sieťach, no vždy z anonymných profilov. V jedno popoludnie sa Tegan poháda s mamou a utečie v snehovej fujavici z domu. Zašije sa v maličkom múzeu Thomasa Edisona, kde po škole vypomáha.

V múzeu však nezostane dlho sama. Nečakane sa tam zjaví Mac Durant, príťažlivý, talentovaný športovec, miláčik celej školy. Tegan ho vždy neznášala. Mac má zakrvavenú ruku a správa sa čudne. Inokedy sebavedomý chlapec je teraz rozrušený a žiada ju o pomoc. A ani jeden sa nechce vrátiť domov.

Počas nezabudnuteľnej noci odhodia Tegan a Mac masky, za ktorými sa skrývajú pred spolužiakmi a okolím. Odhalia tajomstvá, ktoré dosiaľ nikomu nevyzradili. A hoci úprimnosť k sebe aj k druhým býva oslobodzujúca, občas poriadne zabolí.

Z anglického originálu Maybe We’re Electric (Poppy, USA 2021) preložila Adriana Sýkorčinová.

Súťažná otázka:

Napíš názov knihy alebo meno svojho obľúbeného spisovateľa, ktorého si čítal v teenagerskom veku.

Ďakujeme za všetky Vaše odpovede. Knihu posielame Beáte Poláčkovej z Kysuckého Nového Mesta.

Srdečne blahoželáme!